Inštitút pre riadenie zdravotnej starostlivosti Lazarského univerzity pripravil správu o možnostiach zlepšenia starostlivosti o pacientov s kolorektálnym karcinómom v kontexte epidemiologických trendov a ekonomických aspektov.
6. februára tohto roku v sídle Centra prevencie rakoviny Inštitútu onkologického centra vo Varšave závery a odporúčania správy, ktorú vypracoval Inštitút manažmentu zdravotnej starostlivosti Lazarského univerzity s názvom Možnosti zlepšenia starostlivosti o pacientov s kolorektálnym karcinómom v kontexte epidemiologických trendov a ekonomických aspektov. Tlačovú konferenciu sprevádzala vecná debata, ktorej sa zúčastnili okrem iných prof. Adam Dziki (zakladateľ a vedúci Centra pre liečbu kolorektálnych chorôb v Brzezinách, prednosta Kliniky všeobecnej a kolorektálnej chirurgie Lekárskej univerzity v Lodži), Dr. Michał Kamiński (vedúci Oddelenia prevencie rakoviny v Inštitúte onkologického centra vo Varšave), prof. Maciej Krzakowski (národný konzultant v oblasti klinickej onkológie), prof. Jarosław Reguła (prednosta Gastroenterologickej a hepatologickej kliniky Inštitútu onkologického centra vo Varšave) a zástupcovia Národného fondu zdravia a ministerstva zdravotníctva.
Prípady kolorektálneho karcinómu sú po rakovine pľúc druhou najpočetnejšou skupinou prípadov rakoviny v poľskej populácii a druhou najčastejšou príčinou úmrtí na rakovinu. Dynamika zrelosti je jednou z najvyšších v Európe. V roku 2014 v Poľsku ochorelo na rakovinu hrubého čreva a konečníka 17 400 ľudí a zomrelo na ňu 11 400. Podľa posledných údajov programu CONCORDE, ktoré v Poľsku v novembri 2017 zverejnila OECD, je 5-ročná miera prežitia pacientov s rakovinou hrubého čreva 52,8 % a pacientov s rakovinou konečníka 48,4% a sú na tom horšie ako krajiny ako Turecko, Česká republika, Lotyšsko, Litva a Estónsko. Negatívny rozdiel oproti priemernej päťročnej miere prežitia v 31 krajinách OECD pre rakovinu hrubého čreva je 10% a 11,6% pri rakovine konečníka.
Kolorektálny karcinóm predstavuje vážnu a narastajúcu sociálno-ekonomickú záťaž. V roku 2016 využívalo zdravotné služby financované z Národného fondu zdravia asi 115 000 ľudí, zatiaľ čo v roku 2012, teda o 4 roky skôr, iba 98 000. Ročné straty v hospodárstve súvisiace so stratou produktivity spôsobenou touto rakovinou sa odhadujú na 2 203,5 milióna PLN. až 2 356,2 milióna PLN. V tejto súvislosti by sa výdavky na prevenciu, účinnú diagnostiku a účinnú liečbu rakoviny hrubého čreva a konečníka mali považovať za investíciu do kapitálu produktivity poľskej spoločnosti a znižovanie sociálnych nákladov súvisiacich s dočasnou alebo trvalou práceneschopnosťou.
Starostlivosť o rakovinu hrubého čreva - odporúčania a konkrétne riešenia
Autori správy univerzity Lazarski vychádzajú okrem iného z pomocou údajov Národného fondu zdravia, Sociálnej poisťovne, Národného onkologického registra, Ústredného štatistického úradu analyzovali súčasné sociálno-ekonomické aspekty a systémové potreby týkajúce sa tohto závažného zdravotného problému. Naznačili príčiny neuspokojivých ukazovateľov, identifikovali prvky organizácie zdravotnej starostlivosti, ktoré tvoria bariéru pre pacientov pri získavaní optimálnej onkologickej starostlivosti. Navrhli odporúčania a konkrétne riešenia, ktoré by sa mali stať stimulom pre diskusiu za účasti všetkých zainteresovaných strán v oblasti ochrany zdravia, a stanovili akčný plán v blízkej budúcnosti. Týkajú sa prevencie a optimalizácie modelu starostlivosti o pacientov, prístupu k aktívnej liečbe v treťom a štvrtom riadku, ako aj zlepšenia kvality starostlivosti o pacientov po rakovine. 12 najdôležitejších je:
- Zvyšovanie zdravotného povedomia spoločnosti o úlohe primárnej a sekundárnej prevencie vo vzťahu k rakovine zažívacieho traktu, s osobitným dôrazom na znižovanie rizikových faktorov súvisiacich s diétou a fajčením.
- Zahrnutie systémovej výživy detí a dospievajúcich do povinných učebných osnov (spolupráca medzi ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom školstva je nevyhnutná)
- Podniknúť opatrenia na zníženie marketingového tlaku potravinárskych výrobkov, ktoré sú rizikovými faktormi pre vznik rakoviny.
- Využitie mechanizmov fiškálnej politiky zamerané na zvýšenie dostupnosti potravinárskych výrobkov odporúčaných na spotrebu a zníženie dostupnosti výrobkov neodporúčaných na nadmernú spotrebu.
- Zlepšenie prístupu pacientov k profesionálnej genetickej diagnostike, ktoré je nevyhnutné v procese kvalifikácie pacientov na molekulárnu liečbu. Zahrnutie stanovení KRAS, NRAS1 a BRAF do onkologických balíkov v AOS. Laboratórna certifikácia.
- Zlepšenie organizácie systému starostlivosti o pacientov s kolorektálnym karcinómom vytvorením siete centier kompetentných v liečbe tohto karcinómu (CCU). Pacienti s pokročilým kolorektálnym karcinómom a tzv „Náročný radikálny liečebný plán“ (napr. Oligometrické ochorenie, lokálne pokročilý karcinóm konečníka).
- Implementácia systémových nástrojov umožňujúcich centrálne nezávislé sledovanie výsledkov (kvality) liečby rakoviny.
- Aktivity zamerané na skutočný prístup pacientov s pokročilým kolorektálnym karcinómom k biologickej liečbe v rámci chemoterapie prvej a druhej línie (liekový program). Pre pacientov, ktorí vyčerpali preplatené možnosti liečby, v súlade s pokynmi ESMO, 3. a 4. rad liekov: trifluridín / tipiracil a regorafenib (v tejto skupine žiadny prístup k liekovej technológii s preukázanou účinnosťou).
- Doplnenie systému hlásenia verejného platiteľa o údaje o štádiu progresie ochorenia u onkologických pacientov, čo umožní spoľahlivé porovnanie výsledkov liečby.
- Doplnenie systému nahlasovania verejných platiteľov o kodifikáciu ICD-O3, ktorá umožňuje identifikáciu histologických typov novotvarov (kódy IDC-10 sa vzťahujú na umiestnenie), čo umožní presný odhad veľkosti populácie pacientov s rôznymi typmi rakoviny.
- Implementácia riešení umožňujúcich sledovať vplyv financovania nových, nákladných lekárskych technológií na znižovanie absencie zamestnancov a návrat pacienta k profesionálnej činnosti.
- Praktické využitie riešení založených na odmeňovaní za výkon.
