Niet pochýb o tom, že fyzická aktivita je prospešná pre vaše zdravie a zabraňuje kardiovaskulárnym chorobám. Je však rovnako prospešné, keď je vzduch znečistený výfukovými plynmi? Výsledky mnohoročného výskumu poukazujú na tento problém.
Túto otázku si môžu položiť obyvatelia veľkých aglomerácií, pre ktoré je zrejmé, že si každý deň zabeháme alebo sa na preplnených uliciach pohodlne pohybujeme na bicykli. Prináša beh po komunikačných trasách mesta alebo tréning v miestnej telocvični vonku viac škody ako úžitku? Ak by vdýchnutie výfukových plynov pri intenzívnom cvičení vylúčilo zdravotné výhody zo športu, možno by to malo robiť v meste vôbec nemalo zmysel? Týmto problémom sa zaoberali vedci z Dánska, Nemecka a Španielska. Pozorovacia štúdia, ktorú potom publikovali vedci z kodanskej univerzity v časopise Journal of the American Heart, ukazuje, že záležitosť nie je taká zrejmá, ako by sa mohlo zdať.
Byť aktívny chráni pred infarktom
Cieľom štúdie bolo zistiť, či fyzická aktivita vo vzduchu znečistenom oxidom dusičitým (NO2), ktorý je súčasťou výfukových plynov z automobilov, môže zabrániť infarktu alebo recidíve. Na pozorovaní, ktoré trvalo 17,7 roka, sa zúčastnilo 51 tis. ľudia vo veku 50 až 65 rokov - obyvatelia Dánska, Nemecka a Španielska. Vedci sa pýtali, či sa venujú fyzickej aktivite vonku - športu, cyklistike, turistike a záhradníctvu. Potom tieto informácie spojili s údajmi o frekvencii infarktov medzi respondentmi (prvými a nasledujúcimi) a údajmi o intenzite cestnej premávky v jednotlivých lokalitách. Výsledky boli prekvapivé. Podľa očakávaní sa ukázalo, že vyššia hladina oxidu dusičitého zvyšuje riziko srdcového infarktu (o 17% pri prvom, o 39% pri ďalšom). Pravdepodobnosť infarktu však bola štatisticky nižšia u aktívnych ľudí - bez ohľadu na kvalitu ovzdušia.
Nielen na bicykli
Zistili, že mierne rýchle bicyklovanie po dobu 4 hodín alebo viac týždenne znížilo riziko opakovaného srdcového infarktu o 31%. Respondenti, ktorí rovnaký čas vyplňovali nielen cyklistikou, ale aj inými druhmi aktivít, znížili svoje zdravotné riziko až o 58%. Prvý infarkt sa aj napriek zlej kvalite ovzdušia vyskytoval menej často u fyzicky aktívnych ľudí. U tých, ktorí jazdili iba na bicykli, bolo riziko nižšie o 9% a u osôb s diverzifikovanejším profilom činnosti - o 15%. Priemerná expozícia respondentov oxidu dusičitému bola 18,9 μg / m3 (horná hranica normy prijatej v krajinách EÚ je ročná záťaž 40 μg / m3). Závery pre mestských športovcov? V prvom rade: nevzdávajme sa fyzickej aktivity v meste, aj keď je tu rušno. Druhá: poďme hľadať cesty od hustej automobilovej dopravy. Po tretie: neobmedzme sa iba na jeden druh športu - čím rozmanitejšia je fyzická aktivita, tým lepšie chráni srdce!
mesačník „Zdrowie“
