-przyczyny-objawy-leczenie.jpg)
Stupor je stav narušenej motorickej aktivity, spočívajúci vo výrazne zníženej reaktivite na v podstate akýkoľvek druh vonkajšieho podnetu. Výskyt stuporov si vždy vyžaduje konzultáciu s lekárom - tento stav je nebezpečný nielen z dôvodu, aké môžu byť jeho príčiny, ale aj preto, že sa môže okrem iného vyskytnúť do významného stupňa dehydratácie. Čo však môže viesť k omráčeniu pacienta - aké môžu byť príčiny strnulosti?
Obsah
- Stupor: príčiny
- Stupor: príznaky
- Stupor: diagnostika
- Stupor: liečba
Stupor je termín odvodený z latinského slova „stupere“, čo sa prekladá ako „byť omráčený“. Takto môžeme v najobecnejších pojmoch ilustrovať, čo je to stupor - v jeho prípade pacient zamrzne a stane sa necitlivým na podnety, ktoré sa k nemu dostávajú z vonkajšieho sveta, ako sú zvuky, vône alebo dotyky.
Stupor môže okolie pacienta poriadne znepokojiť. Celkom správne - tento stav môže byť spôsobený veľmi vážnymi chorobami, takže každý pacient, u ktorého sa objaví stupor, by mal byť urgentne vyšetrený lekárom.
Stupor: príčiny
Stupor je zvyčajne spájaný s psychiatriou - z dobrého dôvodu, pretože veľa duševných porúch môže viesť k stuporom. V tomto prípade sú príčiny stuporu:
- schizofrénia
- afektívne poruchy (napríklad manické stavy, ale aj depresia - v prípade posledného menovaného sa stupor môže objaviť najmä v prípade veľmi ťažkej depresie a v takejto situácii sa označuje ako depresívny stupor)
- disociačné poruchy (jedným z ich typov je disociačná strnulosť - môže sa to okrem iného prejaviť v reakcii na to, že zažije pre neho mimoriadne stresujúce udalosti, ako napríklad dopravná nehoda, smrť milovaného človeka alebo skúsenosť so znásilnením)
V praxi však môže byť stupor spôsobený nielen psychiatrickými problémami - existuje tiež veľa somatických chorôb, pri ktorých môže byť pacient omráčený. Medzi dôvody strnulosti patria:
- poruchy sacharidov (stupor môže spôsobiť hypoglykémiu aj hyperglykémiu)
- hormonálne poruchy (vrátane hypotyreózy)
- neoplastické choroby (najmä nádory mozgu)
- otrava (napr. ťažkými kovmi)
- epilepsia
- infekcie (najmä tie, pri ktorých je ovplyvnený centrálny nervový systém)
- kardiovaskulárne ochorenia (jednou z príčin stuporov môže byť komplikácia arteriálnej hypertenzie vo forme hypertenznej encefalopatie)
- podchladenie
- skúsenosti s niektorými vážnymi zraneniami (najmä poraneniami hlavy)
Stupor je zaujímavý stav, pretože veľa vedcov už hľadalo niektoré špecifické oblasti centrálneho nervového systému, ktorých dysfunkcie by k nemu mohli viesť.
Doteraz sa zistilo, že problém môže vyplývať z poškodenia stúpajúcej časti retikulárnej formácie (na základe doteraz vykonaných štúdií sa môže objaviť otupenie, najmä ak je táto časť nervového systému poškodená vľavo).
Stupor: príznaky
Medzi príznaky stuporu sú uvedené dva základné problémy:
- akinéza (motorické ochudobnenie - v priebehu strnulosti sa pacient nemusí vôbec hýbať a môže mrznúť v podivnej póze),
- mutizmus (úplný nedostatok slovného kontaktu s nepoškodenými centrami reči)
Pacient v strnulosti je doslova omráčený - nehýbe sa a nerozpráva, navyše nereaguje na podnety prichádzajúce k nemu z okolia (výnimkou môžu byť tu podnety bolesti - pacient na ne môže reagovať obrannou reakciou).
Akékoľvek pokusy o začatie rozhovoru s pacientom alebo správy zamerané na neho zostávajú nezodpovedané - s hlúpym človekom, aspoň teoreticky, vôbec nedochádza ku kontaktu.
Slovo sa tu používa teoreticky, pretože v skutočnosti má ohromený pacient vedomie (je možné ho rozmazať, hoci stupor nevedie k úplnej strate vedomia).
Stupor: diagnostika
Pacient v strnulosti sa nielenže nehýbe, ani nehovorí - neprijíma ani tekutiny ani jedlo. Z tohto dôvodu je stupor nepochybne nebezpečným stavom a ohromený pacient by mal byť prevezený do nemocnice.
Tam sa spočiatku vykonávajú základné laboratórne testy, ktoré umožňujú okrem iného zistiť možné poruchy vody a elektrolytov - v prípade potreby je pacient následne liečený vhodnou a nápravnou liečbou.
Po vylúčení možných stavov predstavujúcich hrozbu pre život pacienta sa začne diagnostika zameraná na hľadanie príčin stuporov.
Na tento účel možno vykonať širokú škálu testov, a to laboratórnych testov (umožňujúcich vyhodnotiť napríklad hladinu glukózy v krvi alebo zvýšenie zápalových markerov), ako aj zobrazovacích testov (hlavne hlavy) a hormonálnych testov.
Pri hľadaní príčin stuporu zohrávajú významnú úlohu príbuzní pacienta - získanie napríklad informácií o tom, že pacient trpí niektorými duševnými poruchami alebo v poslednom čase zažil niektoré mimoriadne stresujúce udalosti, významne zužuje zoznam potenciálnych príčin stuporu.
Stupor: liečba
Stupor môže zmiznúť vo veľmi krátkom čase, ale aby sa tak stalo, je potrebné jedno: nájsť jeho príčiny. Mali by byť zamerané na všetky terapeutické účinky.
Napríklad pacientovi so stuporom, ktorý je spájaný s depresívnymi poruchami, sa odporúča používať vhodné antidepresíva (tu stojí za zmienku, že v prípade depresívneho stuporu môže byť prospešné použitie elektrokonvulzívnej liečby).
Potom, keď je stupor spôsobený neuroinfekciou, je potrebné použiť vhodné antimikrobiálne lieky, zatiaľ čo pri problémoch v súvislosti s intrakraniálnym karcinómom je liečba založená na liečbe takého nádoru.
Zdroje:
- „Psychiatria“, vedecké vydanie M. Jarema, J. Rabe-Jabłońska, vyd. PZWL, Varšava 2011
- Świerkosz A. a kol., „Disociatívne alebo psychotické poruchy? Stupor u 23-ročného pacienta“, Psychiatria 2015, 12, 3: 201-207
- Plazzi G. a kol., „Idiopatická rekurentná stuporácia: Práškovanie prostredníctvom splnomocnenca a lekárske spory“, Sleep, 2014, 37 (1): 211
