Zdravotnícke zariadenia (nemocnice) nesú občiansku zodpovednosť za škodu spôsobenú pacientovi a v prípade jeho smrti jeho príbuzným na základe zavinenia. Táto zodpovednosť môže byť v prípade uzavretia zmluvy s pacientom občianskoprávna (občianskoprávna zodpovednosť súvisiaca so spáchaním občianskoprávneho deliktu, ktorá vedie k vytvoreniu občianskoprávneho záväzkového vzťahu) alebo zmluvná (občianskoprávna zodpovednosť vyplývajúca z neplnenia alebo nesprávneho plnenia povinnosti).
Zranenie pacienta (infekcie, telesné poranenie, poškodenie zdravia, fyzické utrpenie a morálna škoda), ktorým je nesplnenie alebo nesprávne plnenie povinnosti, je vždy deliktom a zmluvnou zodpovednosťou.
Infekcia v nemocnici - kto je zodpovedný?
Lekári, ktorí vykonávajú svoju vlastnú lekársku prax alebo pracujú vo forme občianskoprávneho partnerstva, všeobecného partnerstva alebo partnerstva ako skupinová lekárska prax, zodpovedajú za škody spôsobené pacientom v súlade s ustanoveniami občianskeho zákonníka. Ak sú však na základe pracovnej zmluvy zamestnaní v zdravotníckom ústave (nemocnici), sú chránení Zákonníkom práce ako podriadení.V prípade poškodenia pacientov znášajú iba zodpovednosť zamestnancov, ktorá je obmedzená sumou odmeny za prácu tri mesiace, pokiaľ škodu nespôsobili úmyselne, potom je ich zodpovednosť za škodu celková. Na druhej strane lekársky ústav nesie občiansku zodpovednosť.
Ak je naopak lekár zamestnaný v lekárskom subjekte (nemocnici) na základe zmluvy o poskytovaní služieb, vykonáva ich ako podnikateľ, potom občianskoprávnu zodpovednosť za škodu spôsobenú pri poskytovaní služieb znáša spoločne a nerozdielne lekársky subjekt (nemocnica) a osoba prijímajúca príkaz (lekár). Ak lekár prijme svojich „súkromných“ pacientov v ústave verejnej starostlivosti, ústav nie je pasívne legitimovaný v konaní o náhradu škody. Za porušenie práv pacienta môžu byť zodpovedné aj zdravotnícke zariadenia a lekári (napr. Za konanie bez „informovaného“ súhlasu pacienta, zverejnenie lekárskeho tajomstva alebo údajov obsiahnutých v lekárskej dokumentácii). Prekonateľné porušenie práv pacienta nevyžaduje dôkaz o ujme a peňažné odškodnenie podľa čl. 4 zákona o právach pacientov v spojení s s umením. 448 Občianskeho zákonníka môže byť priznaný iba na základe skutočnosti, že došlo k porušeniu, bez ohľadu na to, či došlo k následnej ujme.
Kompenzácia v prípade nozokomiálnej infekcie
Podľa zákona z 28. apríla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o právach pacientov a ombudsmanovi o právach pacientov a zákon o povinnom poistení, Garančnom fonde poistenia a Poľskej kancelárii poisťovateľov dopravy, infekcia pacienta biologickým patogénom, telesné poranenie alebo porucha zdravia alebo smrť pacienta, ktorý je v dôsledku nesúladu so súčasnými lekárskymi poznatkami:
1) diagnóza, ak spôsobila nevhodnú liečbu alebo oneskorila správnu liečbu prispievajúcu k rozvoju choroby,
2) liečba vrátane chirurgického zákroku,
3) aplikácia lieku alebo zdravotníckej pomôcky.
Odškodnenie v prípade infekcie, telesného poranenia alebo poruchy zdravia pacienta do výšky 100 000 PLN a v prípade úmrtia pacienta dedičov do výšky 300 000 PLN udeľuje pokrajinská komisia pre posudzovanie lekárskych udalostí a vypláca ich poisťovateľ alebo lekársky subjekt prevádzkujúci nemocnicu v prípade výška záruky je vyčerpaná alebo nie je uzavretá poistná zmluva. Subjekt, ktorý prijíma návrh na náhradu škody, predloží vyhlásenie o vzdaní sa všetkých nárokov na náhradu škody, ktoré sa dozvedeli do dňa podania žiadosti.
Vyššie uvedený systém náhrad sa nevzťahuje na škody spojené s činom lekára bez súhlasu pacienta, presahujúcim rozsah súhlasu alebo proti vôli pacienta, a ak lekár koná v súlade s doterajším stavom techniky, pokiaľ ide o diagnostiku, terapiu alebo použitie zdravotníckeho produktu alebo prístroja. Náhradu tohto druhu škody bude môcť pacient vymáhať iba na súde.
Je tiež potrebné poznamenať, že zákonní zástupcovia maloletej osoby sa nemôžu vzdať nárokov dieťaťa, ktoré nie sú jeho vlastné, pokiaľ ide o dôchodok, ktorý tento systém náhrady neposkytuje. Takéto vzdanie sa práva by sa malo považovať za neplatné. Po dosiahnutí plnoletosti môže maloletý podať žalobu o náhradu škody na súd.
Právny základ:
Zákon o občianskom zákonníku (Zbierka zákonov z roku 1964 č. 16, položka 93, v znení neskorších predpisov)
Nariadenie ministra zdravotníctva z 10. februára 2012 o podrobnom rozsahu a podmienkach určovania výšky dávky pri lekárskej udalosti, vestník zákonov č. z roku 2012, položka 207)
Zákon z 28. apríla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o právach pacientov a ombudsmanovi o právach pacientov a zákon o povinnom poistení, garančnom fonde poistenia a poľskom úrade poisťovateľov motorových vozidiel (Zbierka zákonov č. 113, položka 660).
