Poľské regionálne a tradičné výrobky chránené v EÚ

Stále viac si vážime regionálne produkty vyrobené podľa starých, prísne stanovených receptúr a dostupné v obmedzenej miere. Niektoré z nich sú chránené špeciálnym označením.Prezrite si zoznam poľských regionálnych a tradičných výrobkov chránených certifikátmi EÚ: chránené označenie pôvodu, chránené zemepisné označenie, zaručená tradičná špecialita.

Európsky systém ochrany regionálnych a tradičných výrobkov má v registri viac ako 1 000 položiek. Väčšina z nich pochádza z Talianska a Francúzska. Zoznam zatiaľ obsahuje 37 výrobkov z Poľska (vrátane krupnioku, ktorý je v záverečnej fáze schvaľovania). Medzi nimi aj sú údeniny, ovocie, zelenina, pekárske výrobky, med, syr a olej. Vďaka tomu môže spotrebiteľ nájsť produkty, ktoré sú jedinečné z hľadiska kvality a vkusu.

V európskom systéme ochrany regionálnych a tradičných výrobkov existujú tri typy značiek:

Chránené označenie pôvodu sa označuje produkt, ktorý pochádza z konkrétneho miesta, regiónu a jeho názov odkazuje na miesto, kde sa vyrába, a zdôrazňuje vzťah s ním. Kvalita alebo vlastnosti produktu sú do značnej miery alebo výlučne dôsledkom konkrétneho geografického prostredia zloženého z prírodných a ľudských faktorov. Všetky kroky pri jeho výrobe prebiehajú v rámci vymedzenej zemepisnej oblasti.

Medzi poľské výrobky označené touto značkou patria: bryndza Podhale, fazuľa „Beautiful Jaś“ z údolia Dunajca, fazuľa zo Zawawy, kapor Zator, med z oblasti Sejny, syr oscypek, med Podkarpacie spadziów, redykołka a čerešňa nadwiślanka.

Chránené zemepisné označenie tiež označuje výrobky z konkrétneho miesta. Rozdiel s CHOP je ten, že pre CHZO sa v oblasti uskutoční najmenej jeden výrobný krok.

Medzi poľské výrobky s týmto znakom patria: vandráky Kalisz, cibuľová polievka v Lubline, chlieb Prądnicki, fazuľa Korczyńska, jablká Grójeckie, Łąckie jablká, pohalańská jahňacina, lisiecká klobása, sliezsky koláč, med Drahim, med Kurpie, vresový med z Bory Dolnośląskie, kraków obwarzanek Świętomarciński croissant, domáci syr Koryciński, suska sechlońska, śliwka szydłowska, jahoda z Kašubska, vyprážaný syr Wielkopolska. Krupniok čaká na pozitívne overenie zo strany Európskej komisie (do začiatku decembra minulého roka).

Zaručená tradičná špecialita sa udeľuje výrobkom, ktoré majú špecifický charakter, vlastnosť alebo súbor vlastností, ktoré ich zreteľne odlišujú od iných podobných produktov. Takýto výrobok musí byť vyrobený z tradičných surovín alebo musí byť charakterizovaný tradičným zložením alebo spôsobom výroby najmenej 30 rokov.

Medzi poľské výrobky označené touto značkou patria: medoviny (półtorak, dwójniak, trójniak, czwórniak), kabanosy, klobása jałowcowa, poľovnícka klobása, červený olej, pierekaczewnik.

Ďalej je uvedený zoznam poľských regionálnych a tradičných výrobkov chránených certifikátom EÚ, rozdelený do kategórií.

Mäso a klobásové výrobky

Lisiecká klobása je známa už od 30. rokov 20. storočia a je vyrobená zo šunky (85%) z ošípaných triedy E (s nízkym obsahom tuku), ktoré sa nesmú konzervovať inak ako chladením. Chuť klobásy je daná cesnakom, mletým bielym korením a moriacou soľou. Udáva sa dymom z jelšového alebo bukového dreva. Klobása je pomerne silná (priemer 52 mm), má tmavú šupku a pri krájaní sú viditeľné kúsky mäsa. „Kiełbasa lisiecka“ sa môžu nazývať iba výrobky vyrobené v obciach Czernichów a Liszki v Krakove.

Kabanosy - dajú sa vyrábať všade, ale iba poľskí certifikovaní výrobcovia môžu umiestniť na obal logo GTS. Má suchý, rovnomerne zvrásnený povrch a v priereze ukazuje tmavočervené kúsky mäsa a ľahké kúsky tuku. Skutočný kabanos sa dá ľahko spoznať - keď ho zlomíte, začujete charakteristické praskanie. Toto je dôkaz správneho sušenia a fajčenia.

Kiełbasa jałowcowa - vyrobená z bravčového mäsa, ochutená nastrúhaným plodom borievky a údená studeným dymom. Výrobok je formovaný do vencov. Rovnako ako v prípade klobás kabanos, ani samotný názov nie je chránený, preto stojí za to zvoliť borievku s logom GTS.

Myśliwska klobása - bravčové, ochutené borievkami, korením, cukrom, zmesou na vyliečenie a zmesou octu, vody a oleja. Pridanie čerstvého cesnaku a dlhý proces sušenia z neho robia trvanlivú klobásu. Samotný názov nie je chránený, ale kvalita GTS zaručuje kvalitu.

Krupnioki śląskie - patrí sem bravčové mäso s drobmi s krvou, pohánkové alebo jačmenné krúpy alebo oboje. Krupnioki sú dochutené cibuľou, korením a novým korením. Je to kalorické jedlo, ktoré tradične podávajú baníci.

Jagnięcina podhalańska - z poľských horských ovčích jahniat kŕmených výlučne materským mliekom, starých až 60 dní. Jahňatá musia pochádzať nielen z určitých piemontských obcí, ale aj z týchto oblastí (okrem zimných mesiacov). Mäso je jemné, šťavnaté a vonia ako jelenie mäso.

Syry

Bryndza Podhalańska - mäkký syriaci syr vyrobený z mlieka poľských horských oviec (pravdepodobne s prímesou až 40% kravského mlieka iba z poľského červeného plemena). Má výrazne slanú, ale zároveň korenistú a kyslú chuť. Bryndza sa vyrába od mája do septembra, iba v Podhalí. Je to prvý poľský výrobok zapísaný do registra v roku 2007 ako chránené označenie pôvodu.

Oscypek - údený syr vyrábaný ručne od mája do septembra z ovčieho mlieka (kravské mlieko je povolené, ako v prípade bryndze). Keď syridlo rozreže mlieko, vytvorí sa vylisovaná hmota, nasiaknutá soľankou a potom údená v studenom dyme. Názov „oscypek“ je vyhradený pre výrobky z niektorých obcí Malopoľska a Sliezska.

Vyprážaný syr z Veľkopoľska - symbol šetrnosti Poznane: je to hrubý tvaroh vyrobený z kravského mlieka vyprážaný na masle, prírodný alebo rascový.

Domáci syr koryciński - zrejúci syr z nepasterizovaného kravského mlieka. Vzniká v kruhoch s priemerom do 30 cm (veľkosť závisí od cedníka, v ktorom dozrieva). Okrem soli sa do nej pridáva korenie, bazalka, čierny kmín, medvedí cesnak, paprika alebo majoránka. Vyrába sa v Podlasí v troch okresoch: Korycin, Suchowola a Janów.

Redykołka - syr v tvare vretena (ako oscypek) alebo malé zviera. Najmenší váži 3 gramy, najväčší - 30 gramov. Kedysi ich pastieri vyrábali pre deti zo zvyškov, z ktorých sa nedal vyrobiť oscypek, počas „redykanie“, teda chodenia s ovcami (odtiaľ aj názov syra). Vyrobené v Podhalí z nepasterizovaného ovčieho mlieka (pridávanie kravy je povolené).

Ryžový olej

Šafránový olej je lisovaný za studena z ľanu, rastliny, ktorej ľudový názov je „rydz“, odtiaľ aj pochádza. Farba oleja sa pohybuje od zlatožltej po červenohnedú. Obsahuje až 90% nenasýtených mastných kyselín, vrátane omega-3 a omega-6 v dobrom pomere. Má pikantnú dochuť s náznakmi cibule a horčice. Najväčšie množstvo ropy sa lisuje vo Veľkopoľsku, kde je najviac ľanových plantáží.

Ovocie a zelenina

Kašubská jahoda má jednotnú tmavočervenú farbu, aj keď je nakrájaná. Vyznačuje sa mimoriadnou pevnosťou, intenzívnou arómou a sladkou chuťou. Chuť kašubských jahôd je spôsobená „tepelným stresom“ - veľkým teplotným rozdielom medzi dňom a nocou. Pestuje sa v jazernej oblasti Kashubian.

Čerešňa „nadwiślanka“ rastie v pásme Visly od Ożarówa po Lipsko, je malá, intenzívne sfarbená. Má mierne koláčovú a zreteľne kyslú chuť, vhodnú na džús.

Śliwka szydłowska je Maďar alebo jej deriváty, ktorá sa súčasne suší a údi dymom a horúcim vzduchom. Má intenzívnu chuť a dymovú vôňu. Vyrába sa v obci Szydłów vo Świętokrzyskie vojvodstve.

Łącké jablká sú jablká odrôd Idared, Jonagold, Champion, Ligol, Golden Delicious, Gala, Boskoop, Red Boskoop, Elise, Early Geneve, Topaz, Logo, Rubin, Gloster a Jonagored, pestované v oblasti Kotlina Łącka (nowosądecki a limanowski poviats). Sú mimoriadne šťavnaté, aromatické, majú výrazný rumenec a vyznačujú sa vysokou kyslosťou. Po olúpaní - ako ubezpečujú pestovatelia ovocia - nezhnednú.

Jablká Grójeckie tvoria 27 odrôd, medzi ktoré patria: Gala, Gloster, Lobo, Ligol a Idared, ktoré sa pestujú v najkrajšom ovocnom sade v Európe, t. J. V regióne Grójec (21 obcí v Mazovsku a 5 v Lodži). Jablká Grójeckie majú priaznivý pomer kyselín k cukru, čo im dodáva jedinečnú chuť, sú pevnejšie a vďaka o 5% vyššiemu množstvu farbív majú silnejšiu farbu.

Bean z Korczyńskej je bičík „Krásny Hansel“; má obrovské zrná s tenkou šupkou. Rastie v mikroklíme Ponidzie (obce v povodiach Busko a Kazimierz).

Fazuľa „Beautiful Hansel“ z údolia Dunajca rastie v dokonalých podmienkach, takže je výnimočne bacuľatá, lesklá, má tenkú kôrku, takže sa varí o 10 minút kratšie ako bežná fazuľa. Má sladkastú chuť a jemnú textúru. Vďaka vysokému obsahu horčíka v pôde je fazuľa bohatá na tento prvok.

Fazuľa sa pestuje v oblasti Sandomierz, na vidličke riek Visla a San. Za svoju úrodnú pôdu vďačí svojej veľkosti a jemnosti (tenká pokožka). Názov tejto odrody „Beautiful Johnny“ pochádza z dediny Wrzawy, kde sa nachádza sídlo Združenia výrobcov fazule „Beautiful Hansel“.

Suska sechlońska - to je sušená a údená slivka zo 4 obcí v Malopoľsku. Má elastické, mäsité mäso a lepkavú pokožku. Chuť je údená. „Suska“ v dialekte znamená sušená a „sechlońska“ - pochádza z mesta Sechna, kde bola silná tradícia sušenia sliviek.

Zator kapor

Karp zatorski je krížencom poľského kapra a jeho zahraničných bratrancov. Má olivovú alebo olivovo modrú farbu a váži od 1,1 do 1,8 kg. Za svoju chuť vďačí jedlu (zrná od miestnych výrobcov). Pestuje sa v troch obciach v Malopoľsku.

Pekárenské výrobky

Svätomartinský rožok sa pečie od roku 1891, keď farár sv. Martin požiadal veriacich, aby na jeho sviatok priniesli niečo pre chudobných. Pre toto odvolanie cukrár upiekol niekoľko podnosov s croissantmi. Odvtedy sa 11. novembra vo Veľkopoľsku pečú croissanty z polofrancúzskeho cesta plnené bielym makom, hrozienkami, orechmi, ovocím v sirupe alebo kandizované. Rožok je pokrytý pomádou a posypaný nasekanými orechmi. Je široký 10 cm a vysoký v najvyššom bode 7 cm. Váži 15 - 20 dag.

Oplatky Kalisz sú tenké, chrumkavé disky s priemerom 15 - 17 cm. Sú vyrobené z vody, cukru, múky a repkového oleja. Iba výrobcovia z Kaliszu majú právo piecť ich.

Obwarzanek krakowski je vyrobený z pšeničnej múky (povolená je 30% raž), tuku, droždia, vody, s prídavkom cukru a soli. Vzniknuté a sformované (skrútené 2 alebo 3 valcami) cesto sparené vo vriacej vode (teda bez škrupín, odtiaľ názov). Keď pagáč vyjde, posype sa soľou, makom alebo sezamom a upečie sa do hneda. Na krakovskom trhu sa denne predá až 150 000 pracovných miest. taký obwarzanek vyrábaný v Krakove, Krakove a vo Wieliczke.

Pradnický chlieb pečený z ražnej múky s prídavkom pšenice, varených zemiakov alebo zemiakových vločiek (preto je čerstvý až niekoľko týždňov), otrúb a droždia. Bochník váži 4,5 kg, je okrúhly alebo oválny. Najchutnejšia je deň po upečení. Pečené v rámci administratívnych hraníc Krakova (názov pochádza z Prądniku pri Krakove).

Lublinská cibuľa, teda koláč z pšeničného cesta s vrstvou cibuľovej plnky zmiešanej s makom a olejom. Má priemer 5 až 25 cm. Vyrába sa v regióne Lublin.

Kołocz śląski / kołacz śląski je obľúbený koláč v Hornom a Opolskom Sliezsku. Existujú dva varianty: so syrovou, makovou alebo jablkovou plnkou alebo bez plnky. Torta má rozmery 40 x 60 cm, je celkom plochá a pokrytá časovo náročným drobením.

Pierekaczewnik je obrovská knedľa (po upečení váži až 3 kg). Je vyrobená zo 6 vrstiev cesta prekladaného plnkou, ktoré sa vyvaľkajú a pečú v okrúhlej forme. Plnka môže byť suchá (s baraním, hovädzím, husacím, morčacím mäsom) alebo sladká (so syrom, hrozienkami, jablkami, sušenými slivkami). Názov pochádza z bieloruského „pierekatyat“, to znamená roll out. Pierekaczewnik je špecialita poľských Tatárov žijúcich v Kruszyňanoch a Bohoniki v Podlasku.

Tradičné a pitné medy

Vresový med z Bory Dolnośląskie - o jeho jedinečnosti svedčí až 80% obsahu peľu vresu. Má hustú, rôsolovitú konzistenciu, niekedy vo forme gélu. Nie je veľmi sladký pre med a má špecifickú arómu vresu. Zber nektárov sa uskutočňuje v auguste a septembri, keď kvitnú vresy.

Miód kurpiowski je viackvetový med, má intenzívnu arómu so špecifickou korenistou príchuťou. Všetky fázy výroby medu musia prebiehať v Kurpie (Mazowsze a Podlasie).

Podkarpacki miód spadziowy je tmavo hnedý (leskne sa po kryštalizácii), má živicovú arómu a jemnú chuť. Produkujú ho výlučne včely vybraných plemien v 17 lesných okresoch v Malopoľsku.

Drahimský med sa zhromažďuje v Drawskie Lakeland (Drawsko sa predtým volalo Drahim). Je to nektárový med (pohánkový, repkový, vresový, lipový a viacfarebný med), vyznačuje sa vysokým obsahom cukrov a peľu, má však menej vody, preto je výrazná aj jeho chuť.

Miód z Sejneńszczyzny / Łoździejszczyzny / Seinu / Lazdiju krašto medus je nektárový med získavaný od mája do augusta. Má tmavožltú až tmavozlatú farbu a je mierne nepriehľadná. Toto je prvý cezhraničný produkt - pochádza z povodia Nemunas, poľsko-litovskej hranice.

Medoviny (półtorak, dwójniak, trójniak, czwórniak) - to znamená alkohol vyrobený kvasením mladiny (včelí med a voda). Okrem prírodných medov existujú aj ovocné (časť vody bola nahradená ovocnou šťavou), korenené a bylinné a hoppové. Najdôležitejšie je však rozdelenie na pomer vody a medu. Najsladší je półtorak, ktorý obsahuje iba 1/2 objemu vody na jeden diel medu. V dwójniaku sa jedna časť medu používa na jednu časť vody, v trójniaku je dvakrát viac vody ako medu a v czwórniaku - štyrikrát viac. Med sa líši aj obsahom alkoholu: v półtoraku a dwójniaku je to 15 - 18%, Trójniaku - 12 - 15% a v czwórniaku 9 - 12%. Półtorak zreje najmenej 3 roky, dwójniak - najmenej 2 roky, trójniak - najmenej rok a czwórniak - najmenej 9 mesiacov. Samotný názov „medovina“ nie je chránený, preto pri výbere medu kontrolujeme, či má značku Tradičná špecialita zaručená. Med s týmto označením musí spĺňať požiadavky.