Reaktívne poruchy sa vyskytujú, keď človek nedokáže zvládnuť svoje reakcie na prežité zážitky. Môžu viesť k rozchodu s partnerom, zmene školy alebo bydliska - preto sa reaktívne poruchy môžu vyskytnúť prakticky u každého človeka. Môžu sa zdať ako malicherný problém, ale - aj kvôli riziku samovraždy pacienta - ich nikdy netreba podceňovať. Aké sú príznaky reaktívnych porúch a u koho idete o pomoc, ak sa prejavia?
Reaktívne poruchy (známe tiež ako adaptívne poruchy) sa môžu vyskytnúť u každej osoby a sú spôsobené rôznymi situáciami. Reaktívne poruchy, ktoré sú svojím spôsobom reakciou psychiky pacienta na ťažké a ťažké životné udalosti.
Reaktívne poruchy sa môžu vyskytnúť u detí i dospelých. V prípade maloletých pacientov je ich výskyt rovnaký pre obe pohlavia, zatiaľ čo v skupine dospelých sa tento problém vyskytuje u žien dokonca dvakrát častejšie.
Reaktívne poruchy: príčiny
Je jednoducho nemožné spomenúť jednu konkrétnu príčinu reaktívnych porúch - takáto situácia vyplýva zo skutočnosti, že rôzni ľudia k nim môžu viesť úplne inými udalosťami. Faktory spôsobujúce adaptačné poruchy sú spravidla rôzne situácie, s ktorými sa človek nedokáže vyrovnať a ktoré mu spôsobujú značné psychické nepohodlie a stres.
Ako možné príčiny reaktívnych porúch sa uvádza veľa rôznych problémov, ako napríklad:
- zmena bydliska;
- ísť do novej školy;
- profesionálne problémy (či už súvisiace s neistotou ohľadom udržania pracovnej pozície alebo vyplývajúce zo zmeny v doteraz vykonávanej práci);
- konflikty vo vzťahoch;
- finančné problémy;
- zdravotné problémy (týkajúce sa samotného pacienta aj príbuzných);
- rozchod s dlhodobým partnerom;
- prežitie katastrofy (napr. prírodná katastrofa, ale aj vážna udalosť, napríklad autonehoda).
Reaktívne poruchy: vlastnosti a príznaky
Aby bolo možné o reaktívnych poruchách vôbec hovoriť, malo by k ich nástupu dôjsť do 3 mesiacov od výskytu mimoriadne ťažkej, stresujúcej udalosti pre pacienta. Ďalším znakom, ktorý je podľa americkej psychiatrickej klasifikácie DSM-5 charakteristický pre adaptačné poruchy, je to, že by mali zmiznúť do 6 mesiacov od vzniku stresovej situácie alebo do šiestich mesiacov od následkov, ku ktorým daná situácia prestala.
DôležitéVšeobecne môžu byť príznaky reaktívnych porúch veľmi rozmanité a navyše sú pomerne často dosť nešpecifické. U pacienta s reaktívnymi poruchami sa môžu objaviť nasledujúce:
- cítiť sa smutný a beznádejný,
- plačlivosť
- Podráždenosť
- úzkosť,
- pocit zúfalstva a preťaženia životom,
- depresívna nálada,
- poruchy koncentrácie,
- problémy so spánkom (najčastejšie vo forme nespavosti),
- neustály pocit obáv,
- zanedbávanie svojich každodenných povinností,
- vyhýbanie sa stretnutiam, či už s rodinnými príslušníkmi alebo priateľmi,
- odchod zo školy alebo z práce,
- strata sebaúcty.
Teoreticky by sa po analýze vyššie uvedených príznakov reaktívnych porúch mohlo zdať, že nejde o vážny problém. Rozhodne je to však opačne - pacienti s poruchami adaptácie sa môžu správať riskantne (napr. Pri vedení vozidla, ktoré úplne ignoruje cestné predpisy alebo sa borí). Hrozí im tiež riziko samovražedných myšlienok, dokonca poškodenia ich tela alebo pokusu o samovraždu.
Pacient s reaktívnymi poruchami niekedy nepríde k psychiatrovi, ale k rodinnému lekárovi alebo k internistovi. To platí najmä vtedy, keď v príznakoch reaktívnych porúch nedominujú psychologické, ale somatické problémy. Ukazuje sa, že niekedy môžu ľudia, ktorí nedokážu zvládnuť ťažké životné situácie, zažiť napríklad rôzne bolesti, tráviace ťažkosti alebo pocit chronickej únavy.
Reaktívne poruchy: typy
Vyššie uvedená klasifikácia DSM-5 rozlišuje 6 typov reaktívnych porúch - toto rozdelenie je založené na tom, ktoré ochorenia prevažujú u pacientov a zahŕňajú rozlíšenie reaktívnych porúch:
- s prevládajúcou depresiou nálady,
- s ohromnou podráždenosťou,
- spojené s depresívnou náladou a podráždenosťou,
- s poruchami správania,
- s poruchami správania a emóciami, ako je znížená nálada a podráždenosť,
- nešpecifické (práve pri tomto type reaktívnej poruchy sa môžu vyskytnúť najmä somatické ochorenia).
Všeobecne je potrebné zdôrazniť, že klasifikácia reaktívnych porúch sa javí ako dosť heterogénna a nejednoznačná. Ich členenie je prevzaté z posledného vydania Americkej psychiatrickej klasifikácie (5. verzia DSM). Medzitým sa stalo (najmä v minulosti), že do skupiny reaktívnych porúch patrili aj reaktívne depresie (inak známe ako exogénne) alebo tzv. reaktívne psychózy.
Reaktívna porucha: Liečba
Psychoterapia hrá zásadnú úlohu pri liečbe reaktívnych porúch. Práve vďaka nej je možné - s pomocou psychoterapeuta - uvedomiť si, aké udalosti viedli k pacientovým rozvíjajúcim sa poruchám. Psychoterapia si tiež kladie za cieľ pomôcť pacientovi pochopiť jeho vlastné reakcie a pomôcť mu vyrovnať sa s jeho emóciami.
V prípade reaktívnych porúch sa farmakoterapia používa pomerne zriedka - lieky sa pacientom odporúčajú až vtedy, keď je intenzita ich príznakov značná. Ak sa pacientom už podávajú niektoré psychotropné lieky, sú to zvyčajne antidepresíva (napr. Zo skupiny SSRI) alebo anxiolytiká (krátkodobo sa môžu odporúčať napr. Benzodiazepíny).
Niet pochýb o tom, že pri riešení reaktívnych porúch hrá bezprostredné okolie pacienta osobitnú úlohu. Podpora zo strany manželského partnera alebo rodičov podporujúcich dieťa s reaktívnou poruchou môže zmierniť priebeh zažitých problémov. Je potrebné zdôrazniť, že osoba s poruchou prispôsobenia by mala prejavovať čo najväčšie porozumenie - aj keď pre jej príbuzných môže byť príčina výskytu reaktívnych porúch dokonca triviálna. Ako už bolo spomenuté na začiatku - to, čo bude pre jedného človeka malichernosť, môže viesť u druhého k významným duševným poruchám.
Odporúčaný článok:
Reaktívna psychóza - príčiny, príznaky, liečba .. O autorovi
