Autizmus (poruchy autistického spektra) - príčiny, typy, príznaky, terapia

Autizmus (alebo správne povedané porucha autistického spektra) je obava, ktorej sa obáva veľa rodičov malých detí. Aké sú príčiny autistických porúch komunikácie, interakcie s inými ľuďmi a neobvyklého správania? Aké príznaky môžu spôsobiť podozrenie na autizmus? Čo možno ponúknuť pacientovi s diagnostikovanou poruchou autistického spektra - aké sú možnosti liečby?

Obsah

1. Typy porúch autistického spektra a rozdiely v klasifikácii
2. Autizmus: epidemiológia
3. Autizmus: príznaky
4. Autizmus: príčiny
5. Autizmus: Diagnóza
6. Autizmus: nie liečba, terapia

Autizmus je pojem, ktorý pochádza z gréckeho slova „autos“, ktoré je preložené ako samotné. V zásade odráža podstatu autistických porúch - ľudia, ktorí majú takéto poruchy, žijú vo svojom vlastnom svete a fungovanie v okolitej realite môže byť pre nich jednoducho ťažké.

$config[ads_text1] not found

Čoraz častejšie sa hovorí, že autizmus je porucha nervového vývoja, ktorú nemáte, ale iba máte.

Autizmus sa začal spomínať v prvej polovici minulého storočia - potom, v roku 1943, popísal autizmus v ranom detstve Leo Kanner.

V rovnakom čase ďalší výskumník Hans Asperger paralelne pracoval na podobných problémoch. V prvých diagnostických klasifikáciách bol autizmus klasifikovaný spolu s takými poruchami, ako je detská schizofrénia.

Postupom času sa však pohľad na takéto poruchy zmenil - boli identifikované ako úplne samostatný problém.

Autizmus však zostáva pomerne záhadným problémom, a preto sa neustále vedie nielen výskum jeho potenciálnych príčin, ale menia sa aj názory na to, či je rozpoznaný alebo klasifikovaný.

V zásade sa dá povedať, že autizmus prešiel skutočne dlhou cestou - spočiatku sa nachádzal vedľa rôznych psychotických porúch, v dnešnej dobe ho mnohí ani nepovažujú za chorobu.

Prečítajte si tiež:

Typy autizmu a poruchy autistického spektra

Autizmus u dospelých: život dospelých autistov

Typy porúch autistického spektra a rozdiely v klasifikácii

V psychiatrii sa používajú v zásade dve klasifikácie: ICD vyvinutá Svetovou zdravotníckou organizáciou (v súčasnosti je v platnosti jej 10. verzia) a klasifikácia DSM pripravená Americkou psychiatrickou asociáciou (v súčasnosti sa používa jej piata verzia).

Obidve klasifikácie v podstate popisujú podobné zdravotné problémy, diagnostické kritériá a kategorizácia rôznych porúch sú však často úplne odlišné.

V Poľsku používajú lekári hlavne klasifikáciu ICD-10. Autizmus v jej prípade patrí do kategórie celkových vývojových porúch (F84), v ktorej sa rozlišuje niekoľko rôznych problémov, napríklad:

• autizmus v ranom detstve (v takom prípade sa prvé problémy objavia skôr, ako dieťa bude mať 3 roky)
• atypický autizmus (príznaky sa tu začínajú prejavovať po troch rokoch veku dieťaťa)
• Rettov syndróm
• iné dezintegračné poruchy v detstve
• hyperkinetická porucha sprevádzaná mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi
• Aspergerov syndróm
• iné pervazívne vývojové poruchy
• nešpecifikované pervazívne vývojové poruchy.

Problém s klasifikáciou DSM-V je úplne iný: v prípade autizmu tu v poslednej verzii klasifikácie došlo k mnohým zmenám.

$config[ads_text3] not found

DSM-V v podstate prestáva rozlišovať rôzne typy autizmu, radšej ich nahradí pojmom spektrum autistických porúch.

V prípade tejto klasifikácie sa oveľa väčší dôraz ako možná kategorizácia porúch pacienta ako jednej z foriem autizmu kladie na intenzitu odchýlok, ktoré sa u neho vyskytujú.

Autizmus: epidemiológia

Je ťažké povedať, s akou presnou frekvenciou porúch autistického spektra. Dôvodom je jednak skutočnosť, že rôzne štúdie používajú rôzne diagnostické kritériá, jednak skutočnosť, že prevalencia autizmu sa javí v rôznych regiónoch sveta úplne odlišná.

Napríklad v USA možno podľa štatistík diagnostikovať poruchu autistického spektra u jedného zo 68 detí. Na druhej strane európske údaje naznačujú, že jeden typ autizmu možno nájsť u 1 zo 150 detí. Ešte ďalšie štatistiky ukazujú, že autizmus postihuje 1% populácie.

Rovnako ako je ťažké presne odhadnúť počet ľudí s autizmom, aj situácia, pokiaľ ide o pohlavie, sa líši od frekvencie výskytu problému. Tu sú rozdiely zreteľne viditeľné - chlapci majú diagnostikované poruchy autistického spektra oveľa častejšie, dokonca štyrikrát.

Autizmus: príznaky

1. Príznaky autizmu: Komunikácia
2. Príznaky autizmu: Sociálne interakcie
3. Príznaky autizmu: špecifické, stereotypné správanie
4. Dajú sa príznaky autizmu diagnostikovať už v kojeneckom veku?

Základnými príznakmi autizmu sú poruchy súvisiace s tromi aspektmi: komunikáciou, sociálnou interakciou a špecifickým správaním.

V každej z týchto sfér môžu existovať charakteristické odchýlky, ale treba zdôrazniť jednu vec: každé dieťa s poruchami autistického spektra je iné a v skutočnosti bude u jedného dominovať komunikačné problémy a v inej prejavom neobvyklého, stereotypného správania.

Autizmus je teda skutočne kompiláciou mnohých rôznych problémov, nie jednotkou, v ktorej sa musia vyskytnúť konkrétne poruchy.

Príznaky autizmu: Komunikácia

Jedným z znepokojujúcich signálov, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou spojené s možnosťou autizmu u dieťaťa, je oneskorený vývoj reči.

Je to skutočne tak: poruchy vývoja reči môžu byť jedným z prvých prejavov porúch autistického spektra, navyše, keď dieťa začne rozprávať, jeho reč sa líši od reči jeho rovesníkov. Dieťa s autizmom môže:

• opakujte stále tie isté vety alebo slová
• odpovedzte na otázku, ktorú ste mu položili, s úplne rovnakou otázkou (jav známy ako echolalia)
• ťažko identifikovať svoje potreby
• vyjadrovanie v rozpore s pravidlami gramatiky - nemusí skloňovať slová ani používať správne gramatické tvary, je tiež charakteristické, že deti s autizmom sa nenazývajú „jedol som“, ale „Dorota jedol“
• vyjadrovanie sa neobvyklým spôsobom, napríklad spievanie každého tvrdenia, akoby išlo o otázku.

Poruchy komunikácie, ktoré sú príznakom autizmu, sa netýkajú iba verbálnej sféry. Problémy sú badateľné aj v neverbálnej komunikácii.

Je nepravdepodobné, že by autista nadviazal očný kontakt. Je pre ňu tiež ťažké čítať reč tela (mimiku aj gestá) prezentovanú inými ľuďmi.

Pochopiť, čo hovorí človek s poruchou autistického spektra, nie je vždy ľahké, pretože človek môže mať mimiku, ktorá je úplne nevhodná na to, o čom v súčasnosti hovorí.

Príznaky autizmu: Sociálne interakcie

Ďalším problémom súvisiacim s poruchou autistického spektra je nesprávne fungovanie iných ľudí.

Pacienta s autizmom možno vnímať ako mimoriadne zvláštneho, netypického človeka, ale jednoducho funguje iným spôsobom. Z hľadiska sociálnych interakcií príznaky autizmu zahŕňajú:

• ťažkosti s nadviazaním kontaktu, získavaním nových priateľov
• neochota dotknúť sa iných ľudí (dokonca aj rodičov)
• Ťažkosti s hovorením o pocitoch - o pocitoch vašich vlastných aj iných
• problémy pri hraní: pre dieťa s autizmom môže byť ťažké prevziať úlohu (napríklad pri hraní v obchode alebo doma) - ich hry sú zvyčajne stereotypné, navyše môže stále hrať s rovnakou hračkou a stále rovnakým spôsobom, jedným spôsobom ,
• zjavná ľahostajnosť voči kontaktom s inými ľuďmi: pacient s autizmom sa môže javiť voči ostatným ľuďom úplne ľahostajný, navyše sa len zriedka chváli svojimi úspechmi (napríklad úspechom v usporiadaní komplikovaných hádaniek) - vo svojom svete sa môže javiť ako mimoriadne uzavretý.

Príznaky autizmu: špecifické, stereotypné správanie

Ďalšou oblasťou, v ktorej sa môžu prejavovať príznaky autizmu, je správanie dieťaťa.

Charakteristické pre poruchy autistického spektra je napr. výnimočná rigidita správania. Autistické dieťa jednoducho nemá rado žiadne zmeny v dennom režime: ak sa najskôr oblečie, naraňajkuje sa a potom sa vydá na prechádzku, akákoľvek zmena v postupnosti týchto činností môže viesť k výbuchu hnevu alebo dokonca agresívnemu správaniu.

Medzi ďalšie príznaky autizmu na tejto osi patria:

• veľký záujem dieťaťa o veci, ktoré u iných nevzbudzujú zvedavosť: napr. pradiaci bubon práčky alebo spínače svetiel
• dokonca až obsedantné aranžovanie rôznych predmetov (napr. hračiek, oblečenia) v poradí stanovenom dieťaťom
• Opakované neobvyklé pohyby, napríklad točenie sa okolo vlastnej osi
• vysoký stupeň záujmu o jednu konkrétnu oblasť znalostí, napríklad čísla.

Dajú sa príznaky autizmu diagnostikovať už v kojeneckom veku?

Poruchy z autistického spektra u niektorých detí sa prejavia rýchlo, do niekoľkých mesiacov po narodení, zatiaľ čo u iných pacientov sa prvé problémy objavia až niekoľko rokov po narodení.

Rôzni vedci majú rôzne teórie o tom, aké správanie - v najskorších fázach života - môže naznačovať, že dieťa je vystavené riziku vzniku autizmu.

Medzi inými sa pýta pozornosť na to, ako dieťa reaguje na matku - pôsobilo by rušivo napríklad to, že sa dieťa neusmieva pri pohľade na matku alebo že s ňou nenadväzuje očný kontakt.

Ďalším znakom, ktorý by rodičov mohol znepokojovať, by bola citlivosť malého dieťaťa na zvuky. Existujú teórie, podľa ktorých by autista, charakteristický pre autizmus, reagoval na veľmi jemné zvuky (napríklad šuchot papiera), pričom by ignoroval oveľa hlasnejšie podnety, ako napríklad zabuchnutie dverí.

Autizmus: príčiny

Príčiny autizmu sa môžu veľmi líšiť, ale vakcíny určite nie

1. Gény
2. Neurologické choroby
3. Komplikácie v tehotenstve a v perinatálnom období
4. Škodlivé látky
5. Nepotvrdené teórie: očkovanie
6. Ostatné faktory

Príčiny autizmu sa pýtajú mnohí rodičia autistických detí, ako aj veľa lekárov, v dnešnej dobe však na ne nevie nikto so 100% istotou odpovedať.

Dokonca aj najlepší odborníci majú skôr teórie o príčinách autizmu ako vedecky dokázané fakty. Medzi potenciálne faktory spôsobujúce autizmus patria: génové mutácie, infekcie alebo perinatálne problémy.

1. Gény

Pri analýze príčin autizmu venujú vedci najväčšiu pozornosť rôznym genetickým poruchám. Teoreticky môžu byť za vznik tohto ochorenia zodpovedné mutácie v určitých génoch, zatiaľ však neboli zistené žiadne špecifické mutácie, ktoré ho spôsobujú. Prečo je teda úloha génov pri vzniku autizmu stále zaujímavá pre toľko vedcov?

Skutočnosť, že genetické poruchy môžu spôsobiť autizmus, podporujú výsledky štúdií, ktoré sa uskutočnili na dvojčatách.

V prípade identických dvojčiat (t. J. Tých, ktoré majú rovnaký genetický materiál), ak jedno z nich trpí autizmom, je podľa niektorých štúdií riziko, že u druhého dvojčaťa sa ochorenie rozvinie, až 90%.

Na druhej strane v prípade bratských dvojčiat - ktoré majú samostatný genetický materiál - je miera výskytu autizmu približne 30%.

Ďalším dôvodom, že mutácie môžu spôsobiť autizmus, je to, že autizmus niekedy koexistuje s inými chorobami spôsobenými genetickými poruchami. Je to tak napríklad v prípade syndrómu krehkého chromozómu X alebo Rettovho syndrómu.

V najnovšom výskume vzťahu medzi autizmom a génmi vedci z Harvardovej univerzity analyzovali genómy 31 269 autistov po celom svete. Zatiaľ čo doteraz bolo známych 65 génov súvisiacich s autizmom, po najväčšej analýze v histórii výskumu autizmu sa ich počet zvýšil na 102. Z nich 47 bolo silnejšie spojených s oneskorením intelektu a vývoja, 52 silnejšie s autizmom, a 3 gény podmienili obe poruchy. Analýza tak veľkého množstva génov sa považovala za dôležitý krok k efektívnej diferenciácii génov na tie, ktoré súvisia s autistickým spektrom, a tie, ktoré sú zodpovedné za ďalšie vývojové poruchy.

2. Neurologické choroby

U detí s autizmom sú zjavné odchýlky v morfológii ich mozgu (čo možno zistiť napríklad v zobrazovacích testoch).

Z tohto dôvodu sa niektorí vedci domnievajú, že príčiny autizmu môžu zahŕňať aj patológie nervového systému. Medzi problémy, ktoré by mohli zvýšiť riziko autizmu, patria:

• makrocefália
• mikrocefália
• encefalopatie
• zápal mozgových blán.

Je tiež dôležité, aby sa autizmus pozoroval častejšie u detí, v ktorých rodinách niekto predtým trpel touto chorobou alebo inými poruchami autistického spektra.

3. Komplikácie v tehotenstve a v perinatálnom období

Za javy, ktoré môžu spôsobiť autizmus, sa tiež považujú rôzne komplikácie súvisiace s priebehom tehotenstva a pôrodu.

Potenciálnou príčinou autizmu môžu byť choroby, ktoré sa vyskytujú u tehotnej ženy, ako je tehotenská cukrovka alebo dysfunkcia štítnej žľazy.

Intrauterinné infekcie môžu tiež zvýšiť riziko všadeprítomných vývojových porúch, najmä pri infekciách vírusom rubeoly alebo cytomegalovírusom.

Komplikácie perinatálneho štádia sú ďalšími závažnými obavami, ktoré spôsobujú autizmus. Zvýšený výskyt tohto ochorenia sa pozoruje u predčasne narodených detí a u detí so zníženou telesnou hmotnosťou.

K celkovým vývojovým poruchám môžu prispieť aj skúsenosti s perinatálnou hypoxiou u novorodenca.

Čítajte tiež: Savantov syndróm alebo hendikepovaní géniovia

4. Škodlivé látky

Medzi hypotézami o príčinách autizmu sú aj hypotézy týkajúce sa vzťahu medzi vystavením dieťaťa toxickým látkam a rizikom vývojových porúch. Najväčšia pozornosť sa v tomto prípade upriamuje na otravu ťažkými kovmi, ako je olovo alebo ortuť.

Škodlivé látky, ktoré môžu teoreticky zvýšiť riziko autizmu u dieťaťa, užívajú aj tehotné lieky.

Medzi potenciálne nebezpečné prípravky, ktoré budúca matka užíva, patrí kyselina valproová (antiepileptikum), paracetamol (analgetikum a antipyretikum) a misoprostol (látka používaná na liečbu žalúdočných vredov).

Pozornosť vedcov skúmajúcich príčiny autizmu sa upriamuje aj na vzťah medzi konzumáciou alkoholu alebo fajčením počas tehotenstva matkou a rizikom celkových vývojových porúch jej dieťaťa.

5. Nepotvrdené teórie: očkovanie

V posledných rokoch tzv antivakcinačné hnutie. Oponenti očkovania okrem iného argumentujú svojím postojom že vakcíny môžu spôsobiť autizmus.

Pred časom skutočne existovali návrhy, že očkovanie by mohlo viesť k autizmu (najmä očkovanie proti osýpkam). Navrhovatelia teórie tiež tvrdia, že konzervačný prostriedok obsahujúci ortuť vo vakcínach podporuje všadeprítomné vývojové poruchy.

Prečítajte si tiež: Autizmus proti očkovaniu je mýtus a podvod

Dokonca vyšli aj vedecké publikácie, ktoré údajne podporovali súvislosť medzi vakcínami a autizmom. Nakoniec po niekoľkých rokoch iní vedci tieto teórie vyvrátili - ukázalo sa, že výskum naznačujúci, že autizmus bol spôsobený vakcínami, bol vykonaný nesprávne.

Oponenti vakcín napriek tomu aj tak zostávajú verní svojmu postaveniu a zároveň lekári bijú na poplach - vyhýbanie sa očkovaniu detí už teraz vedie k vážnym následkom, ako je zvyšujúci sa počet prípadov osýpok (ktorých komplikácie u neočkovaných detí môžu byť dokonca smrteľné).

Čítajte tiež: Alternatívna a podporná komunikácia

6. Ostatné faktory

Vyššie uvedené aspekty už teraz obsahujú veľa informácií o tom, čo môže byť potenciálne príčinou autizmu.

V skutočnosti to však ešte nie sú všetky faktory, o ktorých sa vedci domnievajú, že môžu viesť k všadeprítomným vývojovým poruchám.

Medzi ďalšie rizikové faktory ich výskytu patria: Nedostatok vitamínu D, gastrointestinálne poruchy u detí alebo užívanie antidepresív SSRI (inhibítory spätného vychytávania serotonínu) tehotnými ženami.

Ako vidíte, existuje veľa teórií o príčinách autizmu, ale pravdepodobne to bude ešte dlho trvať, kým sa konečne zistí, čo vedie k jeho výskytu.

Z tohto dôvodu je nemožné účinne zabrániť autizmu. Zostáva teda výskumníkom zamerať sa na to, čo robiť, keď k poruche u dieťaťa dôjde. V súčasnosti sa javí ako dôležitejšie hľadať účinné metódy terapie pre autistov než objavovať, čo túto chorobu spôsobuje.

Správanie matky nemá ŽIADNY vplyv na vznik autizmu u dieťaťa

Ďalšou teóriou o príčinách autizmu, ktorá bola tiež vyvrátená, je vplyv správania matky na riziko tejto poruchy u dieťaťa. Objavili sa hypotézy, že deti, ktoré sú vychovávané bez materinského tepla a nežnosti ženami, ktoré prejavujú emocionálny chlad, sú vystavené zvýšenému riziku vzniku všadeprítomných vývojových porúch. Táto hypotéza nemá nič spoločné s pravdou.

Autizmus: Diagnóza

Nie je ľahké stanoviť diagnózu autizmu - koniec koncov, nie všetky poruchy, ktoré sú charakteristické pre tohto jedinca, sa objavujú súčasne. Zainteresovaní rodičia zvyčajne smerujú svoje kroky spočiatku k pediatrovi.

Špecialista je samozrejme schopný potvrdiť alebo vylúčiť obavy rodičov, hoci pediatr nebude diagnostikovať autizmus sám - za týmto účelom s najväčšou pravdepodobnosťou odošle rodičov do špecializovaného zariadenia, napríklad na psychologickú a pedagogickú kliniku.

Diagnostikou autizmu sa zvyčajne zaoberá celý tím, ktorý okrem iného zahŕňa aj tieto detský psychiater, psychológ, pedagóg a logopéd. Diagnóze predchádza zhromaždenie podrobného rozhovoru s rodičmi (týkajúceho sa správania dieťaťa aj jednotlivca, od úplného narodenia, štádií jeho vývoja, ako aj priebehu tehotenstva).

Je tiež veľmi dôležité pozorovať správanie samotného malého pacienta. Pri stanovení diagnózy sú užitoční špeciálni úradníci, napríklad ADOS-2 (Autism Diagnosis Observation Schedule-2).

Skôr ako sa rodičia dostanú k špecialistovi, môžu mať niekedy pochybnosti: skutočne sa vývoj dieťaťa zhoršuje, alebo ide o precitlivenosť opatrovateľov?

To je miesto, kde sa hodí Nadácia Synapsis, ktorá prevádzkuje Badabada, program včasnej detekcie autizmu. Na webe badabada.pl je k dispozícii test, vďaka ktorému si rodičia môžu aspoň na začiatku skontrolovať, či majú skutočne nejaké dôvody znepokojovať sa svojím dieťaťom.

• Život vo svete oklamanom zmyslami

Autizmus: nie liečba, terapia

Samotná diagnóza autizmu predstavuje začiatok dlhej cesty terapie. V zásade použitie tohto pojmu - terapia - predpokladajú odborníci zaoberajúci sa poruchami autistického spektra.Pretože sa autizmus stále viac nepovažuje za chorobu, je ťažké hovoriť o akejkoľvek liečbe, ktorá by sa na ňu aplikovala.

Terapeutické intervencie poskytované deťom s autizmom môžu byť rôzneho druhu. Používajú sa behaviorálne techniky rovnako ako dogoterapia alebo hipoterapia.

• PSÍ LIEČBA - terapeutické využitie kontaktu s PSÍM
• HYPOTERAPIA - rehabilitácia pomocou koňa

Využíva sa tiež logoterapia, ale tiež muzikoterapia, cvičenia senzorickej integrácie a biofeedback.

U detí s autizmom majú významnú úlohu aj hodiny podpory včasného rozvoja. Všetky tieto terapie autizmu sú zamerané na zlepšenie fungovania pacienta v každodennom živote - očakáva sa od nich, okrem iného, ​​zlepšenie komunikačné schopnosti pacienta, vizuálno-priestorová koordinácia alebo lepší rozvoj vnímania prostredia

U pacienta s poruchou autistického spektra sa niekedy odporúča farmakoterapia, aj keď tu treba hneď zdôrazniť. Na autizmus neexistuje žiadny liek - farmakologická liečba sa odporúča iba v odôvodnených prípadoch a iba ako pomocná látka.

Farmakoterapiu možno odporučiť napríklad deťom, ktoré bojujú s úzkosťou, výraznými poruchami nálady alebo častým agresívnym správaním.

Zdroje:

1. Psychiatria, zväzok 2, Clinical psychiatry, ed. S. Pużyński, J. Rybakowski, J. Wciórka, ed. II, krčma. Elsevier Urban & Partner, Wrocław 2011
2. Psychiatria detí a dospievajúcich, vyd. I. Namysłowska, publ. PZWL, Varšava 2012
3. Materiály Autism Speaks, online prístup: https://www.autismspeaks.org
4. Materiály Nadácie Synapis, online prístup: http://badabada.pl/