Demencia (senilná demencia) spôsobuje, príznaky, liečba

Zmeny kognitívnych funkcií, ktoré sa považovali za prirodzenú súčasť procesu starnutia, boli v minulosti známe ako demencia (alebo starecká demencia). V dnešnej dobe sa poruchy pamäti a ďalšie prejavy senilnej demencie už nepovažujú za prirodzene sa vyskytujúci jav, ale skôr sa s nimi zaobchádza ako s príznakmi jednej z významných porúch demencie. Ako však zistiť, či má človek demenciu a akú liečbu je možné poskytnúť, keď sa diagnostikuje?

Obsah

1. Demencia: príčiny
2. Demencia: rizikové faktory
3. Demencia: príznaky
4. Demencia: rozpoznávanie
5. Demencia: Liečba
6. Demencia: prevencia

Demencia (starecká demencia) je jednotka, v ktorej sa u pacientov objavujú deficity vo viacerých oblastiach fungovania, ktorými sú pamäť, schopnosť sústrediť sa a rozhodovať a komunikácia s okolím.

Termín starecká demencia, akoby bol, bol odvodený z názorov existujúcich v minulosti, že s vekom sa prirodzene vyskytujú poruchy pamäti, ťažkosti pri vykonávaní zložitých činností alebo všeobecne chápané nezávislé fungovanie. V súčasnosti sú názory úplne odlišné - poukazuje sa na to, že príznaky demencie priamo nesúvisia so samotným starobou, a keď majú vysokú intenzitu, vychádza z výskytu staršej osoby s poruchou demencie.

Demencia je pomerne častým problémom a predpokladá sa, že jej prevalencia v ľudskej populácii sa bude časom zvyšovať. V súčasnosti Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že 50 miliónov ľudí na svete trpí stareckou demenciou, organizácia však odhaduje, že v roku 2030 sa počet pacientov očakáva na viac ako 80 miliónov a v roku 2050 - dokonca na viac ako 150 miliónov.

Demencia: príčiny

Existuje pomerne veľa príčin senilnej demencie - najčastejšie medzi jednotlivcami, ktorí môžu viesť k demencii, sú:

• Alzheimerova choroba (najbežnejšia príčina demencie)
• demencia s Lewyho telieskami
• vaskulárna demencia
• frontotemporálna demencia
• zmiešaná demencia (pri ktorej znaky Alzheimerovej demencie koexistujú s vlastnosťami vaskulárnej demencie)

Medzi menej časté príčiny demencie patria okrem iného: Parkinsonova choroba, normotenzný hydrocefalus, Creutzfeldt-Jakobova choroba a syfilis centrálneho nervového systému. Tu tiež stojí za zmienku, že demencia má aj reverzibilné príčiny - tu sú príklady:

• nedostatok vitamínu B12
• Hypotyreóza
• Borelióza
• depresívne poruchy
• nádory centrálneho nervového systému

Demencia: rizikové faktory

Hlavným rizikovým faktorom pre senilnú demenciu je vek - pretože čím je človek starší, tým väčšie je riziko vzniku niektorých príznakov demencie. Existujú však aj ďalšie faktory, ktoré môžu prispieť k senilnej demencii - najbežnejšie v tomto prípade sú:

• fajčenie cigariet
• nadmerné pitie alkoholu
• vysoký krvný tlak (zvlášť neliečený alebo nedostatočne liečený)
• nezdravá strava
• poruchy lipidov
• vyhýbanie sa cvičeniu
• nadváha a obezita

Demencia: príznaky

Senilná demencia je zvyčajne progresívny proces, pri ktorom sa u pacienta postupne objavujú ďalšie a ďalšie ochorenia. Príznaky demencie spočiatku nemusia priťahovať veľkú pozornosť okolia a môžu zahŕňať:

• čerstvé poruchy pamäti (pacient môže napríklad položiť tú istú otázku niekoľkokrát napriek tomu, že už na ňu dostal odpoveď)
• ťažkosti so vstrebávaním nových informácií
• pocit odcudzenia na miestach dobre známych pacientovi
• zabúdajúce slová
• postupná strata záujmov a apatia

Príznaky demencie sa však neskôr stanú oveľa výraznejšími, čo môže zahŕňať:

• cítiť sa stratený aj vo svojom vlastnom dome
• zabudnutie na takmer všetky nové informácie, ale aj ťažkosti so zapamätaním si mien blízkych
• narastajúce ťažkosti pri komunikácii s ostatnými ľuďmi
• zmeny správania vrátane na čoraz častejšom výskyte podráždenosti alebo dokonca agresivity

V neskorých štádiách senilnej demencie ľudia postihnutí týmto problémom nie sú schopní samostatnej existencie - majú skúsenosti:

• ťažkosti s zapamätaním si čohokoľvek (môže to zahŕňať aj rozpoznanie najbližších členov rodiny)
• značný zmätok (pacient nemusí vedieť, kde sa nachádza alebo aký je aktuálny dátum)
• ťažkosti s vykonávaním rôznych motorických činností (napríklad jedlo s príbormi, ale aj chôdza)
• zhoršovanie porúch správania

Tu je potrebné zdôrazniť, že neexistuje žiadny konkrétny vzor symptómov demencie - v závislosti od jej príčiny môžu pacienti trpieť rôznymi chorobami. Napríklad u pacientov s Alzheimerovou chorobou je porucha pamäti najvýraznejšia, zatiaľ čo pri frontotemporálnej demencii sú jej hlavnými príznakmi zmeny správania a ťažkosti pri komunikácii s okolitým prostredím.

Demencia: rozpoznávanie

Nástroje, ktoré sa používajú ako skríningové testy pri diagnostike demencie, sú test MMSE (Mini-Mental State Examination) a test kreslenia hodín.

Prvá z vyššie spomenutých otázok pozostáva hlavne zo série otázok a po jej vykonaní sa zhrnú body získané pacientom - keď je výsledok MMSE pod 24, môže to naznačovať existenciu demencie u pacienta a to naznačuje potrebu podrobnejšej diagnostiky.

Test kreslenia hodín spočíva v tom, že pacient je vyzvaný, aby na kúsok papiera nakreslil ciferník, na ktorý dal čísla zodpovedajúce nasledujúcim hodinám a nakoniec na hodinách označil hodinu, ktorú si vyžiada skúšajúci. V tomto prípade je dôležitých veľa faktorov, pretože tak tvar číselníka, ako aj umiestnenie číslic na ňom, ako aj spôsob, akým subjekt označuje hodinu.

Ďalšie testy sa zvyčajne objednávajú, keď skríningové testy a ich výsledky naznačujú, že môžete mať demenciu. Najskôr by sa v tomto prípade mali vykonať analýzy, aby sa potvrdila alebo vylúčila prítomnosť akýchkoľvek patológií u pacienta, ktoré sú reverzibilnými príčinami demencie.

Za týmto účelom môžu byť objednané: laboratórne testy (napr. stanovenie hladín hormónov štítnej žľazy alebo vitamínu B12 v krvi).

Pri diagnostike demencie sú dôležité aj zobrazovacie vyšetrenia hlavy, ako je počítačová tomografia alebo magnetická rezonancia - umožňujú nielen zistiť ďalšie reverzibilné príčiny demencie (napríklad mozgové nádory), ale umožňujú aj identifikáciu odchýlok charakteristických pre iné príčiny týchto patológií (ako napr. príkladom je frontotemporálna demencia, pri ktorej môže byť pri zobrazovacích štúdiách badateľná atrofia čelných a spánkových lalokov mozgu).

Pacient s podozrením na demenciu typicky chodí k neurológovi, pravdou však je, že niekedy by ho mali konzultovať aj ďalší odborníci. Táto potreba vyplýva zo skutočnosti, že nielen neurologické jednotky, ale aj tie, ktoré sú predmetom záujmu iných špecialít, môžu viesť k senilnej demencii - napríklad existuje psychiatrický problém, ako je depresia, pri ktorej sa môžu vyskytnúť aj príznaky demencie.

Demencia: Liečba

Starostlivá diagnostika podozrenia na demenciu je dôležitá predovšetkým preto, lebo liečba senilnej demencie sa veľmi líši v závislosti od toho, čo presne je za jej vznik zodpovedné. Niekedy sa ukáže, že korekcia odchýlok u pacienta vedie k remisii demencie - to je prípad pacientov s hypotyreózou alebo s nedostatkom vitamínu B12, u ktorých doplnenie a kompenzácia nedostatku chýbajúcich látok môže viesť k vymiznutiu príznakov demencie. Niekedy sa používa chirurgická liečba - to je prípad ľudí s Hakimovým syndrómom, u ktorých môže použitie ventrikulárnej chlopne, ktorá odvádza prebytočnú cerebrospinálnu tekutinu z vnútornej strany lebky, viesť k - aspoň čiastočne - príznakom tohto ochorenia.

V prípade najbežnejších foriem demencie - napríklad pri Alzheimerovej chorobe - sa používa farmakologická liečba. Pri vyššie uvedenom ochorení sa pacientom odporúča užívať lieky zo skupiny inhibítorov acetylcholínesterázy, ktoré môžu zlepšiť ich stav zvýšením množstva jedného z neurotransmiterov - acetylcholínu v centrálnom nervovom systéme. Je však potrebné zdôrazniť, že tento typ liečby nezvracia existujúce zmeny a poruchy, ale iba spomaľuje tempo progresie ochorenia - z tohto dôvodu je také dôležité, aby pacient s podozrením na stareckú demenciu čo najskôr navštívil lekára. Čím skôr sa začne liečba, tým väčšia je šanca, že pacient bude schopný fungovať čo najdlhšie nezávisle.

Demencia: prevencia

Úplne zabrániť demencii je jednoducho nemožné - so základným rizikovým faktorom jej vzniku, ktorým je pokročilý vek, nemôžeme nič urobiť. Zdôrazňuje sa však, že vedenie všeobecne chápaného zdravého životného štýlu môže minimalizovať naše šance na rozvoj senilnej demencie. V tomto prípade je dôležité vyhnúť sa stimulantom, ako sú cigarety alebo veľké množstvo alkoholu. Vhodná a vyvážená strava, ktorá nám poskytuje všetky potrebné živiny a pravidelná fyzická aktivita, môže tiež znížiť riziko senilnej demencie. Stojí za to udržiavať správnu a optimálnu telesnú hmotnosť. Často sa tiež spomína, že pravidelné „intelektuálne úsilie“ - napríklad čítanie kníh alebo riešenie krížoviek - môže tiež nejakým spôsobom znížiť riziko stareckej demencie.

Ako požiadať rodinu a ľudí vo vašom okolí, aby sa starali o chorého?

Zdroj: youtube.com/Damy Rady

Zdroje:

1. "Neurológia. Učebnica pre študentov medicíny", vedecké vyd. W. Kozubski, P. P. Liberski, vyd. II, Varšava 2014, PZWL Medical Publishing
2. Shaji K.S., Pokyny pre klinické postupy pri liečbe demencie, indická psychiatria J. 2018 február; 60 (doplnok 3): S312 - S328
3. Materiály WHO, online prístup: https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/dementia

O autorovi

Luk. Tomasz Nęcki Absolvent lekárskej fakulty na Lekárskej univerzite v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najlepšie prechádzky pozdĺž jeho brehov so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, že ich vždy počúvam a trávim toľko času, koľko potrebujú.

Prečítajte si viac textov od tohto autora