Typické a atypické antipsychotiká (neuroleptiká). Akcia a vedľajšie účinky

Antipsychotiká (neuroleptiká) sa používajú nielen pri liečbe rôznych psychóz. Môžu sa tiež podávať pacientom trpiacim niektorými formami depresie. Je to veľmi heterogénna skupina liekov, pretože interagujú s rôznymi silami na rôznych typoch receptorov nervového systému.

Antipsychotiká boli objavené v podstate náhodou. Prvý z nich - chlórpromazín - bol pôvodne určený ako anestetikum (anestetikum). V 50. rokoch sa však zistilo, že tento prípravok má aj upokojujúci účinok, a práve vtedy sa chlórpromazín začal používať u pacientov s psychiatrickými chorobami. Lekári, ktorí ako prví užívali túto drogu na liečbu problémov duševného zdravia, boli dvaja Francúzi: Jean Delay a Pierre Deniker.

Termín „neuroleptiká“ je odvodený z dvoch gréckych slov: prvé je neuro, čo znamená „nerv“, a druhé, lepsa, čo znamená „útok / záchvat“.

V súčasnosti sa chlórpromazín používa zriedka. Okrem toho sa používajú ďalšie antipsychotické prípravky s menej charakteristickými vedľajšími účinkami a oveľa ľahšou použiteľnosťou.

Druhy antipsychotických liekov

Farmakológovia delia antipsychotiká do dvoch skupín. Existujú klasické neuroleptiká (1. generácia) a atypické neuroleptiká (2. generácia).

Klasické antipsychotické lieky zahŕňajú:

• chlórpromazín,
• haloperidol,
• droperidol,
• pimozid,
• levpromazín,
• prometazín,
• tioridazín,
• sulpirid.

Tieto látky majú tendenciu spôsobovať typické vedľajšie účinky neuroleptík, ktoré sú tzv extrapyramídové príznaky (stuhnutosť svalov, pomalý pohyb, tras, problémy s chôdzou).

Na druhej strane, novšie antipsychotiká, to znamená atypické neuroleptiká, sú prípravky, ktoré sú pacientmi lepšie tolerované a menej často vedú k vyššie uvedeným ochoreniam. Patria sem hlavne nasledujúce lieky:

• aripiprazol,
• amisulprid,
• klozapín
• kvetiapín,
• olanzapín,
• risperidón,
• sertindol
• ziprasidón,
• zolepín.

Antipsychotiká sa dajú rozdeliť aj podľa spôsobu podávania. Neuroleptiká sú dostupné jednak vo forme perorálnych prípravkov (napr. Vo forme tabliet alebo roztokov), ale tiež vo forme intramuskulárnych injekcií. Posledne uvedené sú niekedy obzvlášť zaujímavé pre pacientov, pretože depotné lieky sa môžu podávať injekčne. Táto forma liekovej terapie má však výhody aj nevýhody. Medzi výhody dlhodobo pôsobiacich neuroleptík (depot) patrí skutočnosť, že vďaka použitiu antipsychotík vo forme depotu je možné získať v tele konštantné množstvo liečiva. Medzi nevýhody takejto terapie patrí požiadavka pravidelnej návštevy lekára v plánovaných časoch, aby sa mohli podať nasledujúce dávky neuroleptík.

Pôsobenie antipsychotík

Pre všetky neuroleptiká existuje jeden všeobecný mechanizmus účinku: tieto lieky blokujú dopaminergné receptory D2 v centrálnom nervovom systéme. Táto akcia je okrem iného prospešná v prípade produktívnych príznakov pacienta, ktoré sa vyskytujú v dôsledku prebytku dopamínu v štruktúrach tzv mezolimbický systém. Klasické neuroleptiká blokujú receptory D2 v tomto systéme, ale aj v iných oblastiach mozgu - blokovanie funkcie týchto štruktúr na miestach, ako je mezokortikálna dráha, vedie k výskytu vedľajších účinkov neuroleptík, ako sú napríklad extrapyramídové príznaky.

Na druhej strane, atypické prípravky fungujú trochu inak - sú konkrétnejšie. Ovplyvňujú hlavne tie receptory D2, ktoré existujú v štruktúrach mezolimbického systému. Antipsychotické lieky ovplyvňujú nielen vyššie uvedené receptory - k ich pôsobeniu patrí aj modifikácia aktivity niektorých serotonínových, adrenergných, cholinergných a histaminergných receptorov. Účinok na serotonínové receptory je však spôsobený hlavne atypickými neuroleptikami. Táto informácia je dôležitá predovšetkým preto, že v dôsledku blokovania 5-HT2A serotonínových receptorov sa zvyšuje dopaminergná aktivita v oblastiach mozgu (napr. V nigrostriatálnej dráhe) - preto majú atypické prípravky oveľa nižšiu hladinu aktivity. z klasických liekov má tendenciu vytvárať u pacientov extrapyramídové príznaky.

Antipsychotické lieky: indikácie na použitie neuroleptík

Ako naznačuje jeho názov, antipsychotiká sa používajú predovšetkým u pacientov s rôznymi psychózami. Neuroleptiká sa môžu používať na liečbu pacientov s halucináciami aj na liečbu pacientov s bludmi. Hlavné indikácie na liečbu antipsychotikami sú:

• rôzne formy schizofrénie (neuroleptiká sa používajú ako v akútnej fáze týchto chorôb, tak aj pri chronickej udržiavacej liečbe na prevenciu epizód psychózy),
• bipolárna porucha (najmä v prípade manických epizód a zmiešaných epizód),
• psychotická depresia,
• schizoafektívna porucha.

Neuroleptiká sa používajú aj u pacientov s depresiou - aplikujú sa však iba v prípade, že iné lieky nedokážu chorobu zvládnuť, a potom predstavujú ďalšiu, a nie základnú, metódu liečby. Antipsychotické lieky sa môžu používať aj u pacientov s nervovými tikmi. Neuroleptiká, vzhľadom na to, že majú tiež upokojujúci a sedatívny účinok, sa niekedy používajú v prípade nespavosti, úzkostných porúch a u pacientov s rôznou demenciou - používajú sa však až vtedy, keď zlyhajú iné možnosti liečby.

Antipsychotiká: kontraindikácie

Sotva existujú podmienky, za ktorých by boli všetky neuroleptiká kontraindikované. Je to spôsobené tým, že existuje veľa rôznych antipsychotík a prakticky každé z nich môže účinkovať trochu iným spôsobom (je to spôsobené rozdielnym účinkom jednotlivých neuroleptík na rôzne receptory).

Jedinou výnimkou z tohto pravidla sú pacienti, ktorí sa otrávili látkami tlmiacimi nervový systém, napríklad alkoholom alebo narkotickými analgetikami - neuroleptiká by sa v nich nemali používať. Existuje tiež veľa problémov, ktorých existencia si vyžaduje starostlivý výber antipsychotického lieku - musí sa zvoliť činidlo, ktoré je pre daného pacienta bezpečné.

Kontraindikácie pre použitie antipsychotík zahŕňajú:

• Parkinsonova choroba, anamnéza neuroleptického malígneho syndrómu a nádory prsníka spojené s hyperprolaktinémiou (ľudia s týmito ochoreniami by nemali používať klasické neuroleptiká, ale sú k dispozícii atypické lieky),
• agranulocytóza,
• zväčšenie prostaty,
• glaukóm s uzavretým uhlom,
• myasthenia gravis
• nedostatočnosť nadobličiek,
• kardiologické choroby,
• epilepsia,
• dysfunkcia pečene
• poškodenie obličiek,
• Hypotyreóza

Aj keď pacient trpí niektorým z vyššie spomenutých problémov, stále je možné použiť neuroleptiká, ale ani jeden z nich. Napríklad u pacienta, u ktorého sa vyskytla epizóda agranulocytózy, by sa klozapín nemal používať - ​​toto neuroleptikum má okrem iných vedľajších účinkov spôsobujúcich túto hematologickú poruchu.

Antipsychotiká: vedľajšie účinky neuroleptík

Neuroleptiká môžu spôsobovať rôzne vedľajšie účinky. Nasleduje zoznam rôznych ochorení, ktoré môžu všeobecne vzniknúť pri užívaní antipsychotík - nie je to tak, že každý neuroleptikum môže spôsobovať všetky nasledujúce vedľajšie účinky. Závisia od toho, ktoré konkrétne receptory sú ovplyvnené daným liekom. Napríklad lieky, ktoré blokujú adrenergné receptory, môžu spôsobiť pokles krvného tlaku, zatiaľ čo iné lieky, ktoré blokujú histamínové receptory, môžu spôsobiť napríklad výraznú ospalosť. Možné vedľajšie účinky počas liečby neuroleptikami môžu zahŕňať:

• únava,
• sedácia (vo forme extrémnej ospalosti a zníženia celkovej aktivity)
• porucha pamäti,
• extrapyramídové príznaky,
• kožné vyrážky
• precitlivenosť pokožky na slnečné žiarenie,
• pribrať,
• metabolické poruchy (napr. zhoršená glukózová tolerancia),
• ortostatická hypotenzia (poklesy krvného tlaku spojené so vstávaním),
• poruchy libida (jeho nárast aj pokles),
• neuroleptický malígny syndróm,
• poruchy potencie,
• hyperprolaktinémia a jej dôsledky (ide o vedľajší účinok hlavne klasických neuroleptík, u mužov môže viesť napríklad ku gynekomastii, zatiaľ čo u žien napríklad k menštruačným poruchám),
• suché ústa
• bolesti hlavy,
• hnačka
• zápcha
• slinenie,
• závrat,
• Srdcová arytmia.

Vedľajšie účinky neuroleptík vo forme extrapyramídových symptómov a neuroleptického malígneho syndrómu si vyžadujú väčšiu diskusiu.

Extrapyramídové príznaky patria medzi najbežnejšie vedľajšie účinky neuroleptík. Objavujú sa v dôsledku neselektívneho blokovania dopaminergných receptorov v mozgu a týkajú sa hlavne pacientov užívajúcich klasické neuroleptiká (atypické prípravky môžu tiež - najmä po dlhodobom používaní - viesť k extrapyramídovým príznakom, majú k tomu však oveľa menšiu tendenciu). História extrapyramídových symptómov je celkom zaujímavá, pretože v počiatočnom období používania neuroleptík sa verilo, že sa objavia, keď sa pacientovi podá príslušná dávka neuroleptika. Uskutočňovalo sa dokonca postupné zvyšovanie dávky antipsychotík, až kým sa u pacienta neobjavili extrapyramídové príznaky. V dnešnej dobe sú tieto ochorenia jednoznačne považované za vedľajší účinok užívania neuroleptík.

Extrapyramídové príznaky sú rôzne typy mimovoľných pohybov, ako napríklad:

• dystonias (potreba krútiť a ohýbať rôzne časti tela),
• skorá a neskorá dyskinéza (nekoordinované pohyby),
• trasenie svalov,
• akatízia (motorický nepokoj a potreba byť v neustálom pohybe).

Okrem týchto extrapyramídových príznakov patrí aj bradykinéza (spomalenie pohybu) a zvýšenie svalového tonusu.

Najbežnejší vedľajší účinok neuroleptík bol popísaný vyššie a mali by sa spomenúť aj najnebezpečnejšie z nich, tj. Neuroleptický malígny syndróm. Štatisticky sa vyskytuje u menej ako 1% pacientov užívajúcich antipsychotické lieky, treba to však spomenúť, pretože výskyt neuroleptického malígneho syndrómu si vyžaduje okamžité prerušenie liečby neuroleptikami a liečbu v nemocničnom prostredí. Patogenéza tejto jednotky berie do úvahy náhle zmeny koncentrácie dopamínu v mozgu a príznaky neuroleptického malígneho syndrómu môžu zahŕňať:

• porucha vedomia (dokonca aj vo forme kómy),
• tachykardia,
• zvýšenie krvného tlaku,
• zvýšené potenie,
• mimoriadne výrazné zvýšenie svalového tonusu,
• výrazné zvýšenie telesnej teploty,
• bledá koža,
• abnormality v laboratórnych testoch (napr. leukocytóza, zvýšenie kreatínfosfatázy alebo transamináz).

Neuroleptický malígny syndróm sa považuje za najnebezpečnejší vedľajší účinok neuroleptickej liečby, pretože pri absencii liečby je riziko úmrtia kvôli nemu dokonca 20%.

Antipsychotické lieky: neuroleptiká a tehotenstvo

Ak to nie je nevyhnutne potrebné, antipsychotikám sa u gravidných pacientov vyhýba. Ak však pacientka kvôli svojmu psychickému stavu vyžaduje liečbu neuroleptikami, výber konkrétneho lieku by sa mal robiť zvlášť opatrne.

Medzi antipsychotické prípravky patria také, ktoré sú podľa FDA klasifikované do kategórie D (t.j. ide o lieky, u ktorých sa preukázalo, že môžu mať nepriaznivý vplyv na plod) - takým liekom je napríklad zolepín.

Existujú aj bezpečnejšie látky klasifikované podľa FDA do kategórie B (kategória B znamená, že štúdie na zvieratách nezistili žiadne ohrozenie ich plodov, doteraz sa neuskutočnili žiadne štúdie na ľuďoch) - príkladom neuroleptika zaradeného do tejto kategórie je klozapín.

Antipsychotické lieky: neuroleptiká a ich použitie u detí

Neuroleptiká u detí sa môžu používať, ale rozhodne nepatria medzi lieky prvej línie v tejto vekovej skupine. Pred začatím liečby antipsychotikami sa objavujú pokusy o liečbu inými liekmi - je možné uvažovať o podaní neuroleptík, iba ak sa im nepodarí zlepšiť psychický stav dieťaťa.

Antipsychotiká: Môžem sa stať závislým na neuroleptikách?

Antipsychotické prípravky nemajú narkotický účinok na centrálny nervový systém, takže nehrozí, že by si na nich pacient, ktorý ich užíva, mohol spôsobiť závislosť. Je potrebné zdôrazniť, že pri ich užívaní má alkohol alebo drogy zvýšený vplyv na organizmus liečenej osoby - z tohto dôvodu by sa neuroleptiká nemali kombinovať s vyššie uvedenými látkami.