Utorok 12. marca 2013. - Podľa štúdie uverejnenej v stredu v „Plos One“ Mariellou Pazzagliovou a jeho kolegami z Sapienza University a „IRCCS Fondazione Santa Lucia“ v Ríme (Taliansko), podporovaná Medzinárodnou nadáciou pre výskum v Paraplegii.
Vedci zistili, že účastníci invalidného vozíka s poraneniami miechy vnímajú okraje tela ako plastové a pružné pri zahrnutí invalidného vozíka bez ohľadu na čas, ktorý uplynul od zranenia alebo skúsenosti s používaním stoličky. kolies.
Pacienti s poraneniami dolnej miechy, ktorí udržiavajú pohyb hornej časti tela, zahrnutí do tohto vyšetrenia, preukázali silnejšie spojenie invalidného vozíka s ich telom ako tí, ktorí mali v celom tele problémy s miesou.
Podľa autorov to naznačuje, že namiesto toho, aby sa invalidné vozíky považovali iba za predĺženie imobilných končatín, stali sa hmatateľnými a funkčnými náhradami postihnutej časti tela. Pazzaglia vysvetľuje: „Telesná informovanosť o nástroji sa objavuje nielen ako predĺženie tela, ale aj ako náhrada za vlastnú funkčnosť a je jej súčasťou.“
Predchádzajúce štúdie ukázali, že ľudia s protézami, ktoré rozširujú alebo obnovujú pohyb, môžu tieto nástroje zaradiť do svojej fyzickej identity, ale ak je táto integrácia spôsobená dlhodobým používaním alebo výsledkom pozmenených senzorických informácií, nie je jasné.
Na základe výsledkov tejto štúdie autori naznačujú, že môže byť posledný, pretože sa zdá, že mozog neustále aktualizuje signály tela tak, že tieto nástroje začleňuje do tela. Výskum dospel k záveru, že táto schopnosť môže mať uplatnenie pri rehabilitácii ľudí s telesným postihnutím.
Zdroj:
Tagy:
Výživa Diéta-And-Výživa Odhlásiť Sa
Vedci zistili, že účastníci invalidného vozíka s poraneniami miechy vnímajú okraje tela ako plastové a pružné pri zahrnutí invalidného vozíka bez ohľadu na čas, ktorý uplynul od zranenia alebo skúsenosti s používaním stoličky. kolies.
Pacienti s poraneniami dolnej miechy, ktorí udržiavajú pohyb hornej časti tela, zahrnutí do tohto vyšetrenia, preukázali silnejšie spojenie invalidného vozíka s ich telom ako tí, ktorí mali v celom tele problémy s miesou.
Podľa autorov to naznačuje, že namiesto toho, aby sa invalidné vozíky považovali iba za predĺženie imobilných končatín, stali sa hmatateľnými a funkčnými náhradami postihnutej časti tela. Pazzaglia vysvetľuje: „Telesná informovanosť o nástroji sa objavuje nielen ako predĺženie tela, ale aj ako náhrada za vlastnú funkčnosť a je jej súčasťou.“
Predchádzajúce štúdie ukázali, že ľudia s protézami, ktoré rozširujú alebo obnovujú pohyb, môžu tieto nástroje zaradiť do svojej fyzickej identity, ale ak je táto integrácia spôsobená dlhodobým používaním alebo výsledkom pozmenených senzorických informácií, nie je jasné.
Na základe výsledkov tejto štúdie autori naznačujú, že môže byť posledný, pretože sa zdá, že mozog neustále aktualizuje signály tela tak, že tieto nástroje začleňuje do tela. Výskum dospel k záveru, že táto schopnosť môže mať uplatnenie pri rehabilitácii ľudí s telesným postihnutím.
Zdroj:
.jpg)
