Ako zvládam krik, hnev a sťažovanie sa niekoho iného?

Moja sestra sa rada sťažuje, keď príde domov, že tu nie je, druhá tam nie je. Nikomu nedávala najavo, že to bude potrebovať, alebo že by si ho mala kúpiť sama. Vidí iba negatíva, nebude chváliť a vyčítať novo umytej podlahe, že je špinavá, hoci na samotnú čistotu nemá žiadny vplyv, a ja alebo moja matka, ktorá sa o jej príchod stará všetko, sa cítime takými zbytočnými podráždeniami dotknutí. Ukazujú, že sme podlahu nevyčistili, hoci sme to urobili. Sťažuje sa tiež na to, čo dostane počas večere na večeru. Je ťažké sústrediť sa na jedlo v takejto atmosfére a hovoriť o niečom peknom. Sama doma nevarí, mama ju to nenaučila, ani ju to nenaučila, ale vyžaduje to od ostatných, nie od seba, našťastie to dokážem, nevyhla som sa životným útrapám, mala rada večierky, nikdy sa neunavila, dokonca ani pracovala v box. Neviem, ako sa mám vyrovnať, pretože toto sťažovanie sa nielenže bolí, ale aj nás znervózňuje. Mala by byť šťastná, vážiť si, koľko tu pre jej príchod robíme, pripravujeme ju tak, aby sa cítila ľahšia, pretože je tehotná s druhým dieťaťom. Je strašne náročná, musí mať všetko po ruke, nebude sa hľadať, hoci vie viac-menej, čo sa v dome nachádza a nahnevá sa a kričí, núti ju hnev, aby jej to okamžite dala. Cez tieto výkriky jej dávam, čo chce, pretože môj hlas sa k nej nedostane, pretože kričí od zlosti. Zo strachu jej ju dávam, aby prestala kričať, zbytočne stráca energiu, dokázala ju v tomto období sama nájsť, nikto jej neurobil to, aby jej vravela, skrývala veci. Prosím o pomoc, neviem, ako sa mám správať, čo jej mám povedať, akým spôsobom. Ak má na ceste druhé dieťa, prečo je tak nahnevaný, je to zlé pre toto dieťa aj pre nás, pre životné prostredie a pre príbuzných. Nemôžem jej povedať, aby si lepšie umývala podlahu, nebude to pekné, je to skôr útok. Nemôžem to ignorovať, dištancuj sa. Nie raz sa cítim previnilo, že som sa o niečo nestaral a rozladilo ju to. Stáva sa, že príde spontánne a zrazu odíde s niečím, čo nejaký čas trvá, a mohla to napísať po ceste, napríklad prostredníctvom textovej správy, aby to pre ňu pripravila.

Ďakujem za Váš list. Prijali ste najhoršiu možnú stratégiu. Rovnako aj zvyšok vašej rodiny. Všetci sa poddáte jej kriku a hnevu - teda agresii.A každý ústupok a vyhýbanie sa správnej odpovedi je pre ňu posilnením a potvrdením, že sa jej darí. A keďže svojou agresivitou získa to, čo chce - teda vaše ústupky a plnenie jej želaní -, potom nie je dôvod, aby sa zmenila. Jedinou nádejou na zmenu bude opačný postoj: zakaždým jej musíš povedať: nepáči sa ti to - zlepšuj sa sám, potrebuješ - hľadaj to atď. Skôr ako zakričí alebo keď skončí: nechceme vaše kriky, nesnažte sa, aby sme sa cítili previnilo. atď. Nebude to pre vás ľahké, ale bez toho sa nič nezmení.

Pamätajte, že odpoveď nášho odborníka je informačná a nenahradí návštevu lekára.

Psychológ, špecialista s 30-ročnou praxou, tréner psychosociálnych zručností, odborný psychológ Okresného súdu vo Varšave.

Hlavné oblasti činnosti: sprostredkovateľské služby, rodinné poradenstvo, starostlivosť o človeka v krízovej situácii, manažérske školenie.

Zameriava sa predovšetkým na budovanie dobrého vzťahu založeného na porozumení a rešpekte. Podnikol početné krízové ​​intervencie a staral sa o ľudí v hlbokej kríze.

Prednášal forenznú psychológiu na Fakulte psychológie na SWPS vo Varšave, na Varšavskej univerzite a Univerzite v Zielone Góre.