Precitlivenosť je problém, ktorý spôsobuje nepohodlie, ak je podráždený štítkom pripevneným na oblečení alebo keď sa ho niekto jednoducho dotkne. Deti so zvýšenou citlivosťou na dotyk sa môžu vyhýbať maznaniu, hrám, pri ktorých si môžu špiniť ruky, a množstvu rôznych jedál. Aké sú príčiny hmatovej precitlivenosti a ako ju liečiť?
Obsah:
- Hmatová precitlivenosť: príčiny
- Precitlivenosť na dotyk: príznaky
- Precitlivenosť na dotyk: rozpoznávanie
- Hmatová precitlivenosť: liečba
Hmatová obranyschopnosť môže byť jedným z príznakov porúch senzorickej integrácie. V posledných rokoch sa čoraz viac pozornosti lekárov, pedagógov i rodičov zameriava na poruchy senzorickej integrácie.
Tento termín sa používa na označenie rôznych porúch, ktoré sú výsledkom nesprávnej integrácie rôznych podnetov do nervového systému, ako sú hmatové, zrakové, sluchové vnemy alebo vnímanie polohy rôznych častí tela v priestore.
Hmatová precitlivenosť: príčiny
Za normálnych podmienok sa ľudský nervový systém zaoberá integráciou rôznych podnetov, s ktorými človek prichádza do styku - po vykonaní konkrétneho „rozboru“ vnemov prijatých z rôznych zmyslových orgánov je možné reagovať na informácie pochádzajúce z prostredia vhodné pre danú situáciu.
Ako už bolo spomenuté vyššie, podnety prijaté rôznymi zmyslovými orgánmi sa dostávajú do nervového systému - jedným z nich je hmat.
Hmat je všeobecne považovaný za najpokročilejší zo všetkých ľudských zmyslov a je to ten, ktorý sa vyvíja najskôr.
Hmatové receptory (umiestnené hlavne v koži) sú zodpovedné za príjem hmatových vnemov, ktorých jednotlivé typy sú citlivé na chlad, teplo, bolesť alebo tlak.
Existujú aj dva typy ľudského dotyku. Prvým z nich je protopatický dotyk, ktorého úlohou je prijímať informácie o hmatovom stimule a iniciovať možnú obrannú reakciu, keď môže stimul predstavovať hrozbu.
Druhým typom dotyku je epikritický dotyk, zodpovedný za diferenciáciu rôznych hmatových podnetov.
Za normálnych podmienok sa s odstupom času po narodení rozvíja zmysel pre dotyk, ktorý zvyšuje vedomie vlastného tela a zvyšuje vedomie orientácie v priestore.
U niektorých ľudí však tento proces neprebieha hladko, čo môže mať za následok precitlivenosť na dotyk. Čo je za to však zodpovedné, bohužiaľ nie je známe.
Poukazuje sa na to, že riziko problému sa môže zvýšiť používaním rôznych stimulancií (napr. Alkoholu) matkou počas tehotenstva, a tiež u detí, ktoré sa narodili predčasne, môže byť zvýšené riziko tohto druhu porúch senzorickej integrácie.
Prečítajte si tiež: Čo hrozí predčasne narodenému dieťaťu? Najčastejšie choroby predčasne narodených detí
Z teórií o príčinách hmatovej precitlivenosti stojí za zmienku tá, ktorá sa zameriava na nesprávny príjem hmatových vnemov v centrálnom nervovom systéme.
Podľa nej by problém spočíval v tom, že u niektorých ľudí sa v prvom rade analyzujú vnemy vnímané protopatickým dotykom, pričom sa zároveň zanedbá analýza informácií získaných epikritickým dotykom, čo by viedlo k tomu, že u pacienta so precitlivenosťou na dotyk môže byť takmer každý dotyk vnímané ako niečo nepríjemné.
Čítajte tiež: Hyperalgézia (hyperestézia): príčiny, príznaky, liečba
Precitlivenosť na dotyk: príznaky
Akýkoľvek dotyk môže byť pre človeka citlivého na dotyk nepríjemný - dokonca aj dotyk, ktorý by si iní ľudia vôbec nevšimli.
Príznaky tejto odchýlky môžu byť viditeľné vo veľmi ranom štádiu života a môžu zahŕňať ťažkosti s prijímaním mlieka (vyplývajúce z ťažkostí s cmúľaním) a neskôr ťažkosti s rozširovaním stravy (keď sa môže dieťaťu pri podávaní nového jedla udusiť) alebo dokonca zvracanie).
Postupom času sa môžu objavovať ďalšie a ďalšie nezrovnalosti - príznaky hmatovej precitlivenosti môžu zahŕňať:
- neochota dieťaťa maznať sa
- neochota, ale aj hnev pri pokuse o úpravu nechtov, utieranie uterákom alebo zvitkom
- vyhýbanie sa dotykom na veci, ktoré sa môžu znečistiť (dieťa so zvýšenou citlivosťou na dotyky sa radšej vyhráva hre s plastelínou alebo cestom)
- vyhýbanie sa chôdzi naboso
- sťažnosti na štruktúru odevov (ľudia precitlivení na dotyk môžu mať veľmi silné nepohodlie, napr. keď sú podráždení štítkom, ktorý im vyčnieva z odevov), uprednostňujú voľné, nepriľnavé oblečenie
- nedotýkajte sa drsných alebo veľmi mäkkých predmetov
- neochota k akýmkoľvek manuálnym hrám
Precitlivenosť na dotyk môže mať za následok rôzne druhy nepohodlia - u niektorých pacientov dotyk vedie k podráždenosti, u iných dokonca k agresii.
Môže sa stať, že dieťa precitlivené na dotyk môže mať ťažkosti so zameraním pozornosti a niekedy je aj zjavne hyperaktívne.
Precitlivenosť na dotyk: rozpoznávanie
Precitlivenosť na samotný dotyk, ako aj ďalšie typy porúch senzorickej integrácie možno diagnostikovať pomocou štandardizovaných testov a dotazníkov.
Tu však stojí za zmienku, že dieťa podozrivé z takéhoto problému by malo byť vyšetrené rôznymi odborníkmi - je potrebné vylúčiť iné základné choroby ako hmatovú precitlivenosť.
V takom prípade je vhodné poradiť sa s neurológom, ale aj s detským psychiatrom. Niekedy je hmatová precitlivenosť jedným z príznakov všadeprítomných vývojových porúch.
Stáva sa tiež, že dieťaťu, ktoré je skutočne precitlivené na dotyk, diagnostikujú hyperkinetické poruchy, nie nevyhnutne správne.
Prečítajte si tiež: ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) - príčiny, príznaky, diagnostika a liečba
Presná diagnóza je tu preto kľúčová, pretože až po identifikácii konkrétneho problému je možné pacientovi ponúknuť primeranú liečbu.
Hmatová precitlivenosť: liečba
Deti s diagnostikovanou precitlivenosťou na dotyk by mali byť odoslané do psychologicko-pedagogických poradní. O mladých pacientov by sa mali starať terapeuti senzorickej integrácie, ktorí vyberú cvičenia, ktoré sú pre nich vhodné.
Dôležité je tiež správanie rodičov - odporúča sa im, aby svoje deti postupne povzbudzovali k hrám s predmetmi rôznej textúry (malo by sa to však robiť pomaly a nikdy by ste nemali dieťa nútiť dotknúť sa niečoho, čo je pre neho jednoducho nepríjemné).
Dieťa, ktoré je precitlivené na dotyk, by sa tiež nemalo dotýkať bez varovania - najlepšia situácia je, keď dostane signál tesne predtým, ako si nechá utrieť tvár alebo si obliecť nejaké oblečenie (zvyšuje sa tým pohodlie dieťaťa a znižuje sa riziko obrannej reakcie).
Tu tiež stojí za to zdôrazniť, že rovnako ako v priebehu hmatovej precitlivenosti môžu byť jemné podnety veľmi nepríjemné, tak sa lepšie tolerujú aj intenzívnejšie vnemy - ako príklad môžete uviesť situáciu, keď je jemný dotyk pre dieťa nepríjemný, zatiaľ čo silnejšie objatie nemusí viesť k už bez nepríjemných pocitov.
Prečítajte si tiež:
- Zmyslové poruchy - príčiny, príznaky, liečba
- Hypoestézia - keď oheň nehorí
Zdroje:
- Cygan B., Poruchy senzorického spracovania ako zdroj ťažkostí a školských zlyhaní dieťaťa v ranom detstve, Ročenka komisie pre pedagogické vedy, zväzok LXXI, 2018: 83–96 PLISSN 0079-3418
- Chu S., Taktilná obrana, online prístup: http://dyspraxiafoundation.org.uk/wp-content/uploads/2013/10/Tactile_Defensiveness.pdf
Prečítajte si viac článkov od tohto autora
.jpg)
