Zvážte, či je vaša nadváha dôsledkom života pod neustálym stresom. Stres je sprevádzaný zvýšenou produkciou norepinefrínu, hormónu, ktorý zvyšuje nekontrolovanú chuť na sacharidy, hlavne na sladké.
Nie je to dunenie v bruchu, kvôli ktorému siahnete po bare, drdole alebo sendviči. Hypotalamus, ktorý sa nachádza v centrálnej časti mozgu, je zodpovedný za kontrolu hladu. Centrum sýtosti, ktoré sa tam nachádza, reguluje chuť do jedla pomocou dvoch zlúčenín pôsobiacich iba v mozgu: neuropeptid Y (NPY) - informuje o hlade a spomaľuje metabolizmus a neuropeptid CART - urýchľuje metabolizmus a potláča chuť do jedla.
Hypotalamus je primárne riadiace centrum, ktoré pracuje s inými látkami na riadenie chuti do jedla.
Dôležitú úlohu zohrávajú:
- cholecystokinín (CCK) - hormón vylučovaný stenami tenkého čreva pod vplyvom potravy, ktorý spôsobuje zväčšenie stien žalúdka a dáva pocit plnosti;
- inzulín - aktivuje produkciu leptínu v tukovom tkanive, čo je hormón, ktorý dáva pocit sýtosti a inhibuje vylučovanie NPY, čím znižuje chuť do jedla;
- serotonín - hormón, ktorý potláča túžbu po sacharidoch.
Ako zdravo zabíjať hlad? Osvojte si osvedčené spôsoby
Pri chronickom strese sú narušené mechanizmy zodpovedné za pocit hladu a sýtosti. Zvyšuje sa sekrécia neuropeptidu Y a klesá produkcia leptínu, takže sme stále hladní. Zníženie rýchlosti metabolizmu súčasne uľahčuje hromadenie tukového tkaniva. Trvalý stres zvyšuje koncentráciu kortizolu (hormónu kôry nadobličiek), jeho prebytok má za následok brušnú obezitu, hromadenie tuku na zátylku a inzulínovú rezistenciu. Stres je sprevádzaný zvýšenou produkciou norepinefrínu, a teda nekontrolovanou chuťou na sacharidy, hlavne na sladké. Sacharidy sa podieľajú na produkcii serotonínu, ktorý zlepšuje náladu, takže stres konzumujeme sladko.
