Áno, lekár môže odmietnuť predpísať pacientovi antikoncepčné alebo potratové pilulky, ak to nie je v súlade s jeho svedomím alebo náboženstvom. Lekár je povinný označiť skutočné možnosti získania tejto služby od iného lekára alebo v inom zdravotníckom ústave a túto skutočnosť zdôvodniť a zaznamenať do zdravotnej dokumentácie.
Lekár, ktorý vykonáva svoje povolanie na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo v rámci služby, je tiež povinný vopred o tom písomne upovedomiť nadriadeného. Vyplýva to priamo z čl. 39 zákona o povolaniach lekára a zubného lekára.
Lekár nemôže odmietnuť poskytnúť potrebnú lekársku pomoc
Je však potrebné poznamenať, že čl. 30 toho istého zákona vyplýva, že lekár je povinný poskytnúť lekársku pomoc v prípade, ak by oneskorenie jeho poskytnutia mohlo mať za následok ohrozenie života, vážne ublíženie na zdraví alebo vážnu poruchu zdravia a v ďalších urgentných prípadoch. Povinnosť lekára poskytnúť pomoc nastáva vo všetkých prípadoch, keď by oneskorenie poskytnutia lekárskej pomoci mohlo spôsobiť účinky uvedené v tomto ustanovení, t. J. Aj vtedy, keď lekár mohol a mal ich výskyt predvídať. To znamená, že pri kontakte s pacientom je lekár povinný hodnotiť nielen jeho zdravotný stav na základe aktuálnej diagnózy, ale v prípade ohrozenia brať do úvahy aj pravdepodobnosť jeho zvýšenia. Ak predpokladané zvýšenie rizika naznačuje možnosť životu nebezpečných alebo zdraviu nebezpečných účinkov, lekár, ktorý koná ako garant, je povinný bezodkladne poskytnúť primeranú lekársku pomoc, pokiaľ by oneskorenie jeho poskytnutia nezmenilo mieru rizika. Nesplnením týchto povinností lekárom sa porušuje čl. 30 tohto zákona. V prípade, že v dôsledku neposkytnutia lekárskej pomoci dôjde k následkom uvedeným v tomto ustanovení, môže byť lekár trestne zodpovedný za priestupok spáchaný neúmyselne za predpokladu, že v priestoroch účastníka konania uvedených v čl. 9 § 2 OZ
Lekár je povinný poskytnúť informácie o zdravotnom stave
Preto má pacient právo na zdravotnícke služby zodpovedajúce požiadavkám lekárskych znalostí a na informácie o svojom zdravotnom stave. Tieto práva zodpovedajú povinnostiam lekárov uvedeným v čl. 31 a 37 zákona o zdravotníckom povolaní, z ktorého vyplýva, že lekár je povinný poskytnúť pacientovi prístupné informácie o jeho zdravotnom stave, diagnostike, navrhovaných a možných diagnostických a liečebných metódach, predvídateľných následkoch ich uplatnenia alebo opomenutia a v prípade diagnostických alebo terapeutických pochybností lekár z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť pacienta, ak to na základe lekárskych znalostí považuje za opodstatnené, mal by sa poradiť s príslušným odborným lekárom.
Podozrenie na poruchu plodu musí byť potvrdené prenatálnym vyšetrením
Vo svetle týchto ustanovení a na začiatku nespornej skutočnosti naznačenej, že jediným diagnostickým testom, ktorý môže potvrdiť alebo vylúčiť existenciu defektu plodu v podobe Turnerovho syndrómu, je prenatálne genetické testovanie, mal každý z respondentov lekárov zákonnú povinnosť z vlastného podnetu odvolať navrhovateľku, aby ju informovala o jeho význame a dôsledkoch použitia alebo vynechania, ako aj o možných dôsledkoch podozrenia na genetickú chybu plodu. Navrhovateľka mala právo na spoľahlivé a prístupné informácie o tomto predmete a genetických testoch, a predovšetkým právo byť odkázaná na bezplatné testy, ktoré mohla alebo nemohla použiť. Každý lekár má povinnosť odbornej spôsobilosti a povinnosť poskytovať informácie. Ide o skutočné a vecné kompetencie umožňujúce správne posúdenie stavu pacienta a použitie potrebných diagnostických a terapeutických metód a povinnosť spoľahlivých informácií by sa mala vykonávať tak, aby pacientovi boli poskytnuté dostatočné a zrozumiteľné informácie potrebné na to, aby mohol rozhodnúť o ďalšom postupe.
Pacient sa rozhodne sám
Pacient má právo na nezávislé rozhodovanie o najdôležitejších osobných veciach a povinnosťou lekára je poskytovať mu spoľahlivé, objektívne a zrozumiteľné informácie, ktoré mu umožňujú takéto rozhodnutie, a vydať odporúčanie na testy, ktoré mu umožnia urobiť správnu diagnózu. To všetko by mal urobiť lekár z vlastnej iniciatívy, pretože pacient - ktorý nemá všeobecné lekárske vedomosti - môže nielen vedieť o svojom zdravotnom stave, ale tiež nevie o diagnostických metódach, ktoré by tento stav vysvetľovali. Vinou lekára je neposkytnutie indikovaných informácií lekárom, poskytnutie nespoľahlivých informácií, dezinformácie a nevydanie odporúčania na odborné vyšetrenia, ak je potrebné zistiť stav pacienta.
Právny základ:
Zákon o povolaní lekára a zubného lekára (Zbierka zákonov z roku 2008, č. 136, položka 857, v znení neskorších predpisov)
