Periférny nervový systém je v podstate súčasťou centrálneho nervového systému, to však neznamená, že jeho funkcia je irelevantná. Základnými prvkami periférneho nervového systému sú lebečné nervy a miechové nervy, ktoré sú zodpovedné za vysielanie impulzov za do a do konkrétneho „veliteľského centra“, ktorým je centrálny nervový systém. Čo sú to vlastne funkcie periférneho nervového systému a aké choroby ho môžu ovplyvňovať?
Periférny nervový systém spolu s centrálnym nervovým systémom tvoria nervový systém. Zatiaľ čo mozog a miecha patria do centrálneho nervového systému, nervy, ktoré vychádzajú z týchto štruktúr a ďalších, ďalších prvkov, patria do periférneho nervového systému.
Periférny nervový systém: štruktúra
V periférnom nervovom systéme sa rozlišujú dva hlavné prvky, to sú lebečné nervy a miechové nervy. Existuje dvanásť párov hlavových nervov, gangliá týchto nervov (t.j. telá nervových buniek, z ktorých sú nervové vlákna - axóny - vysielané do ďalších oblastí tela), sú umiestnené v rôznych častiach mozgu, ale väčšina z nich sa nachádza v mozgovom kmeni. Medzi dvanástimi hlavovými nervami sa rozlišujú:
- čuchový nerv (I)
- optický nerv (II)
- okohybný nerv (III)
- blokovať nerv (IV)
- trojklanný nerv (V)
- abdukčný nerv (VI)
- lícny nerv (VII)
- vestibulokochleárny nerv (VIII)
- glossofaryngeálny nerv (IX)
- blúdivý nerv (X)
- pomocný nerv (XI)
- sublingválny nerv (XII)
Väčšina hlavových nervov zásobuje oblasť hlavy a krku, s výnimkou nervu vagus, ktorého vetvy dokonca inervujú orgány nachádzajúce sa v brušnej dutine.
Okrem hlavových nervov zahŕňa periférny nervový systém aj miechové nervy. Ako už z názvu vyplýva, tento typ nervu pochádza z miechy a v ľudskom tele je ich až 31 párov. Medzi miechovými nervami sa rozlišujú:
- 8 párov krčných nervov (C1-C8)
- 5 párov bedrových nervov (L1-L5)
- 5 párov krížových nervov (S1-S5)
- 1 pár kokcygeálnych nervov (Co1)
Ako vidíte, distribúcia miechových nervov je dosť komplikovaná, navyše - táto časť periférneho nervového systému má ešte zložitejšiu štruktúru. Miechové nervy pochádzajúce z jednotlivých segmentov miechy (okrem tých, ktoré pochádzajú z hrudného segmentu) tvoria nervové plexusy, v ktorých sú spojené nervové vetvy pochádzajúce z oddelených oblastí chrbtice. Takéto štruktúry zahŕňajú cervikálny plexus, ktorý je tvorený vetvami miechových nervov C1-C4 a z ktorých pochádzajú bráničné nervy, veľký ušný nerv, vedľajší okcipitálny nerv a priečny nerv krku.
Ďalším nervovým plexom, možno známejším ako ten, ktorý je uvedený vyššie, je brachiálny plexus. Táto štruktúra je tvorená nervovými vláknami C5-Th1 a je zdrojom mnohých rôznych nervov, ako je stredný nerv, ulnárny nerv a dermálno-svalový nerv, ako aj radiálne, axilárne a dorzálne lopatkové nervy.
Ďalším dôležitým plexom, ktorý tvorí súčasť periférneho nervového systému, je lumbosakrálny plexus, ktorý vzniká z vetiev miechových nervov Th12-S5. Táto časť periférneho nervového systému je zdrojom ischiatických, femorálnych a obturátorových nervov, ako aj labia a menších a hlavných gluteálnych nervov.
Prečítajte si tiež: Nádory centrálneho nervového systému (CNS) Miecha - súčasť centrálneho nervového systému Autonómny systém: sympatický a parasympatickýPeriférny nervový systém: funkcie
Najdôležitejšou funkciou periférneho nervového systému je prenos stimulov medzi centrálnym nervovým systémom a nervovými štruktúrami okolo tela. Najbežnejšie sú v periférnom nervovom systéme dva typy nervových vlákien. Aferentné (dostredivé, senzorické) vlákna sú zodpovedné za vysielanie nervových impulzov do CNS z rôznych receptorov rozptýlených v ľudskom tele. Opačnú úlohu zohrávajú eferentné vlákna (odstredivé, motorické), ktoré prenášajú impulzy z CNS do výkonných štruktúr (napr. Do svalov, ktoré sa chystajú vykonať určitý pohyb).
Vlákna periférneho nervového systému môžeme rozdeliť nielen podľa toho, akým smerom v nich prúdia nervové podnety (z alebo do CNS), ale aj podľa toho, aké informácie vlákna prenášajú. V periférnom nervovom systéme možno rozlišovať medzi jeho časťou patriacou k autonómnemu systému a časťou patriacou k somatickému nervovému systému.Prvé z nich - vlákna autonómneho systému - sú zodpovedné za kontrolu javov nezávislých od našej vôle, ako napríklad prietok krvi v zažívacom trakte alebo činnosť srdca. Somatický nervový systém zase riadi činnosti, ktoré vedome vykonávame, napríklad siahanie po šálke kávy alebo obracanie stránok knihy, ktorú čítame.
Vyššie bolo spomenuté, že aferentné vlákna patriace do periférneho nervového systému prenášajú prijaté informácie do štruktúr CNS. Príjem takýchto informácií sa uskutočňuje vďaka rôznym receptorom, o ktorých stojí za zmienku trochu viac, pretože v periférnom nervovom systéme je ich pomerne veľa.
Periférny nervový systém: typy receptorov
Receptory periférneho nervového systému je možné klasifikovať podľa niekoľkých rôznych vlastností týchto štruktúr. Najdôležitejšie sa javí rozlišovať medzi týmito receptormi podľa typov stimulov, ktoré dostávajú, a podľa ich polohy.
V prvom z týchto prípadov môžeme spomenúť mechanoreceptory (citlivé na tlak, vibrácie a dotyk), termoreceptory (zodpovedné za príjem tepelných vnemov), fotoreceptory (citlivé na svetelné podnety), ako aj chemoreceptory (ktoré dostávajú chemické podnety a sú zodpovedné za naše vnímanie napr. vôňa a chuť) a nociceptory (citlivé na podnety bolesti).
Pokiaľ ide o rozdelenie receptorov periférneho nervového systému z hľadiska ich umiestnenia, rozlišujú sa v nich exteroreceptory (umiestnené na povrchu tela a zodpovedné okrem iného za bolesť, teplotu, dotyk) a interoreceptory (prítomné napr. Vo vnútorných orgánoch a krvných cievach). kde sú zodpovedné za príjem napr. tepelných alebo chemických impulzov).
Periférny nervový systém: choroby
V zásade možno periférny nervový systém považovať za časť nervového systému, ktorá je náchylnejšia na choroby - koniec koncov, mozog centrálneho nervového systému je chránený kosťami lebky a miecha je chránená chrbticou. Štruktúry patriace k periférnemu nervovému systému spravidla také kryty nemajú, a preto sú oveľa viac vystavené rôznym druhom poškodenia.
Nervy patriace do periférneho nervového systému sa môžu poškodiť napríklad v dôsledku nejakej traumy - v situácii, keď si pacient zraní jeden jediný nerv, nazýva sa to mononeuropatia. Nehoda nie je jediným stavom, ktorý môže viesť k poškodeniu nervov - príčinou takéhoto problému môže byť tiež množenie nádoru v blízkosti nervu a deštrukcia nervového tkaniva s ním spojeného.
Jedinci s kompresiou jednotlivých nervových vlákien môžu u pacientov viesť k vzniku špecifických ochorení. Medzi choroby periférneho nervového systému tohto typu patria napr. syndróm karpálneho tunela a syndróm Guyonovho kanála.
Poškodenie štruktúr patriacich do periférneho nervového systému sa môže vyskytnúť aj v dôsledku rôznych systémových ochorení. Klasickým príkladom subjektu, ktorý môže viesť k takémuto problému, je diabetes mellitus (kde je častá diabetická neuropatia). Ďalšími stavmi, ktoré môžu viesť k dysfunkcii periférneho nervového systému, sú napríklad amyloidóza a sarkoidóza. U ľudí môže dôjsť aj k poškodeniu nervov v dôsledku toxických účinkov rôznych látok na nervový systém - alkohol sa môže použiť ako typický príklad látky, ktorú človek konzumuje a ktorá môže poškodiť nervy (jeho chronické zneužívanie nakoniec vedie k alkoholickej neuropatii).
Zdroje:
- Jasvinder Chawla, Anatomy Peripheral Nervous System, Medscape; online prístup: http://emedicine.medscape.com/article/1948687-overview#a1
- Materiály Kean University v New Jersey, dostupné online: http://www.kean.edu
-czyli-hemochromatoza-pierwotna.jpg)
